Čo hovoria o svojej skúsenosti s hostením niektoré slovenské rodiny?

Hostiteľská mama študenta z Talianska (2015/2016):
Prinášame vám blogy pani Zifčákovej o hostení taliankeho študenta.
Taliansky študent. (Ako k nám prišiel a ako sme ho vzali na Oravu).
Taliansky študent u nás doma - o dva mesiace neskôr.
Taliansky študent u nás doma - spoločné sviatky.
Taliansky študent - rozlúčka.

Hostiteľská sestra študentky z Dominikánskej Republiky (2014/2015):

Pre mňa a moju rodinu je hosťovanie Claudie veľmi dobrou a príjemnou skúsenosťou. Rýchlo sa do našej rodiny začlenila a rozumieme si. Získala som sestru s ktorou som si veľmi blízka a dobre vychádzam aj napriek spoločnej izbe sme si ešte nezačali liezť na nervy. Trávime spolu veľa času. Chodievame von, zatancovať si na párty, na výlety. Za ten rok máme spolu kopec zážitkov. Už teraz mi je smutno keď si predstavím, že za chvíľku odchádza. Ale som si istá že aj napriek vzdialenosti stále ostaneme v kontakte. Už sa neviem dočkať ako ju pôjdem navštíviť do Dominikánskej Republiky, keďže to máme v blízkej dobe naplánované, a ako aj ja stretnem jej rodinu, kamarátov a budem môcť spoznať jej život doma.

Hostiteľská sestra študentky z Belgicka (2014):

O hosťovaní zahraničného študenta sa u nás doma viedli dlhé debaty, ktoré nás ako rodinu vždy priviedli na scestie. Na jednej strane to bola radosť a na druhej starosť a aj trochu obavy. Bol posledný deň v škole a v triede sme všetci nedočkavo čakali na vysvedčenie, keď zrazu prišla moja triedna profesorka do triedy a opýtala sa mňa a spolužiačky, či nechceme hosťovať dve študentky z Belgicka a Mexika. Keďže nás už triedna za tých pár rokov pozná tak mne „pridelila“ študentku z Belgicka – Selah, pretože má rada umenie tak ako ja. Neskôr sme preberali všetky klady a zápory a rozprávali sme sa dlho do noci. Svoje rozhodnutie sme AFS kancelárii oznámili až na druhý deň. Pomaly plynul čas, leto už končilo a prišiel deň, kedy sme mali ísť do Bratislavy pre nového člena našej rodiny. Ešte teraz po viac ako polroku si to pamätám ako sme všetci behali po dome a snažili sa všetko pripraviť tak, aby sa naša Selah u nás cítila tak dobre ako doma. Celú cestu do Bratislavy tu boli samé obavy, pretože bolo leto a málo času sa spoznať s cudzím dievčaťom, čo zavíta do našej rodiny. Myslím si, že prvé dni u nás boli pre Selah šokujúce, pretože sa presťahovala z veľkého mesta do dediny, z bytu do rodinného domu so psom. Aj keď naše kultúry sú si veľmi podobné, nevyhla sa ani tomu, že jej niekto ukradol peňaženku z batohu.
Počas pobytu našej Selah som sa naučila veľa vecí a veľa kompromisov, prijala som za ňu čiastočnú zodpovednosť a pomáhala jej učiť sa niektoré veci, na ktoré si myslím, že do konca svojho života nezabudne. Naučila sa urobiť slovenského strašiaka z tekvice, čo nikdy predtým neurobila. Selah zistila ako funguje naša rodina a vie, že okrem svojej belgickej rodiny má ešte jednu tu na Slovensku.
Po jej trojmesačnom pobyte u nás môžem povedať, že Selah patrí k nám do rodiny, je dcérou a kamarátkou, máme ju radi tak ako aj ona má nás rada. So Selah sme v stálom kontakte a toto leto plánujeme návštevu Belgicka.

Hostiteľská sestra študentky z Thajska (2013/2014):

Thajčanku Ont, prezývanú aj Bont (James Bond), sme hosťovali 5 mesiacov. Prišla k nám v januári 2014. Dva týždne pred tým som dorazila ja z AFS pobytu vo Fínsku a bola som nadšená pre akékoľvek ďalšie aktivity. Maminu s priateľom sa mi prehováralo veľmi ťažko. Peťo sa hlavne bál o svoje súkromie, keby k nám prišiel „narušiteľ“.
S Ont sme spolu ráno vstávali a chodili do tej istej školy. Jednoducho, život našej rodiny to nijak negatívne neovplyvnilo, ale práveže sme získali nového člena rodiny, ktorého si obľúbili obe babky aj dedkovia. Mamina sa s ňou večer učila slovenčinu a Peťo sa zaujímal o kultúru jej krajiny. Ani jeden z nich však nehovorí po anglicky a hoci sú thajčina a slovenčina veľmi rozdielne, Ont sa snažila a postupom času veľa rozumela.
U nás doma sa rýchlo „aklimatizovala,“ obľúbila si psa, zapájali sme ju aj do domácich prác. Samozrejme už teraz si len zaspomíname na veľa vtipných momentov:
„Ont, ideme zbierať halúzky.“ „Halušky? To mám rada.“
A čo nám hosťovanie dalo? Ako rodina sme sa zhodli, že väčší zmysel pre toleranciu. Mamina vraví, že sa jej iné kultúry teraz zdajú byť bližšie a pochopiteľnejšie. A Peťovi sa zasa veľmi páčia thajské boxerské nohavice, čo dostal :D.
Nakoniec, čas utiekol a v júni sa nám zdalo, že sme s Ont nestihli všetko, čo sme chceli. Zrazu sme sa len lúčili na letisku a sľúbili si, že sa určite niekedy navštívime.

Hostiteľská sestra študentky z Mexika (2013/2014):

Minulý rok som sa zúčastnila výmenného pobytu v Dánsku a moja rodina sa počas tohto obdobia rozhodla hosťovať zahraničného študenta. Spočiatku sa obávali, či úlohu hostiteľskej rodiny zvládnu, ale keď k nám domov prišla Mapi, milá usmievavá Mexičanka, všetky obavy sa rozplynuli. Mapi sa u nás rýchlo zabývala a stala sa neodmysliteľnou súčasťou našej rodiny. Do Dánska sa ku mne dostalo veľa veselých príhod a zážitkov s Mapi a mrzelo ma, že ju poznám len prostredníctvom správ na sociálnej sieti.  Mapi odlietala zo Slovenska tri dni po mojom prílete, takže sme spolu strávili iba veľmi málo času. Aj napriek tomu som však mala pocit, že ju už poznám veľmi dlho a veľmi dobre. Veľmi sme si rozumeli a to málo času, čo sme spolu strávili sme si naplno užili. Z dievčaťa, ktoré som sotva poznala sa za tri dni stala moja priateľka na celý život a moja mexická sestra, na ktorú doma často a s úsmevom spomíname.
    

Hostiteľská rodina študentky z Nemecka:

„Okrem starostí , ktoré je nutné predpokladať, ide aj o obohatenie rodiny. Prítomnosť zahraničného študenta prináša nové zážitky, nové skúsenosti a informácie o zvykoch a tradíciách v iných krajinách a v neposlednom rade aj napomáha k odbúravaniu jazykových bariér."

Hostiteľská rodina študentky z Lotyšska:

„Veľa sme sa dozvedeli, niečo nové sme urobili, prežili sme niečo, na čo nezabudneme."

Hostiteľská rodina študentky z Japonska:

„Pokiaľ sa zídu správne povahy na obidvoch stranách, podporované túžbou k poznaniu, nemôže skúsenosť dopadnúť zle a pre rodinu bude vždy prínosom."

Hostiteľská rodina študentky z Brazílie:

„Získali sme dcéru a sestru, dozvedeli sme sa veľa vecí o cudzej krajine a zvykoch a tiež sme videli veľa miest u nás doma v Slovenskej republike. Každý z nás sa dozvedel veľa sám o sebe aj o ostatných členoch vlastnej rodiny. Finančné výdaje sú popri tom všetkom nepodstatné."

Hostiteľská rodina študenta z Brazílie:

„Naše deti urobili veľký skok v sociálnom cítení a správaní. My rodičia sme boli nútení o našom správaní a vzťahoch k Fernandovi rozmýšľať a prípadné problémy riešiť."

Hostiteľská rodina študentky z Nemecka:

„Tri alebo štyri deti – to nie je až tak veľký rozdiel. Peniaze sme nikdy nekládli na prvé miesto. Moje deti majú skvelú kamarátku a naša rodina teraz funguje trochu inak."