Môj pobyt vo Francúzsku - Juraj Perényi

Prinášame vám článok slovenského študenta Juraja o jeho polročnom študijnom pobyte vo Francúzsku.

Veľa som rozmýšľal čo by som mal napísať, keďže môj zatiaľ ani nie štvormesačný pobyt mi priniesol toľko skúseností a zážitkov ako som na Slovensku nemal ani za roky. Pokúsim sa z toho podeliť o to, čo by sa dalo považovať za zaujímavé alebo poučné.

Môj pobyt sa začal víkendom v Paríži, kde sa v rámci začiatočnej orientácie stretlo takmer 300 zahraničných študentov a desiatky francúzskych dobrovoľníkov, ktorí mali za úlohu nás pripraviť na tuto skúsenosť a oboznámiť nás s francúzskou kultúrou. Okrem toho sme mali možnosť trochu spoznať Paríž a mnoho zaujímavých ľudí z rôznych kútov sveta.

Následne sme boli dopravení do miest po celom Francúzsku kde sme čoskoro spoznali naše nové hostiteľské rodiny. V mojom meste nás bolo 7 cudzincov z rôznych krajín: Talianska, Portugalska, Nórska, Paraguaja a Slovenska.
Prvé dni boli veľmi intenzívne: nová rodina, nový dom, nová škola, noví kamaráti..... proste nový život. Čoskoro sa dostavila únava spôsobená nezvykom, hlavne čo sa týka používania cudzieho jazyka. K únave napomáhal aj francúzsky školný systém, ktorý je relatívne náročný (škola sa zvyčajné končí o 17:00). Tento stav únavy trval asi 2 týždne. Potom však únava opadla a začal som si na všetko nové zvykať. Škola bola okrem tej časovej náročnosti super, spolužiaci veľmi milí, rýchlo som si našiel kamarátov. Často som sa stretával aj s ostatnými cudzincami s ktorými som veľmi dobre vychádzal.

Príliš dobre to však nefungovalo medzi mnou a jednym členom rodiny z rozličných dôvodov, ktoré tu nebudem rozoberať, a napriek mojej snahe aby sa to urovnalo sa rozhodlo, že najlepšie pre obe strany bude -  výmena hostiteľskej rodiny. Pre mňa to bol dosť veľký šok, mal som pocit že som zlyhal. Okrem rodiny som sa cítil naozaj super, škola, mesto, ľudia, všetko bolo fajn. Par kamarátov mi ponúklo že sa spýtajú čí by som nemohol zostať u nich, ale nakoniec to, hlavne kvôli nedostatku priestoru, nebolo možné.

Moja nová rodina je v Bretónsku. Bolo ťažké už len pomyslieť si že bude treba všetko začať odznova, ale zas je fajn že som dostal novú šancu, ktorú sa pokúšam využiť čo najlepšie. Hneď po príchode do mesta som vedel že to bude fajn. Na stanicu ma prišiel privítať nemalý počet ľudí. Moja nová rodina je veľmi milá, náramné si sedíme, k čomu mi bezpochyby pomohla aj skúsenosť s tou predchádzajúcou. Som tu necelý mesiac a cítim sa tu akoby som tu žíl odjakživa. Proste to je super, škola tiež skvelá, mesto pekne vyzdobené, kraľuje Vianočná atmosféra.

Na rozdiel od mojich predtúch som tu Vianoce neprežil vôbec smutne, bolo fajn, zišla sa u nás početná rodina, mimoriadny zážitok bol Vianočný obed ktorý trval až do 17:00, a ktorý dal môjmu žalúdku poriadne zabrať. Páčil sa mi zvyk, že si pod vianočný stromček každý muší dať topánku aby dostal darčeky, ktoré sa následné prideľovali k topánkam aby všetci vedeli ktorý darček im patrí.

Nanešťastie mi tu už zostava len par týždňov, ktoré sa budem pokúšať čo najviac využiť, a napriek niektorým náročným chvíľam rozhodne neľutujem že som sa dal na túto obohacujúcu skúsenosť.



                                                                                                                                          Juraj Perényi