Spoznávanie samej seba na študijnom pobyte v Talianku!

Prečítajte si článok od Barbary, ktorá hodnotí svoje 4 mesiace prežité v Taliansku.

Písanie týchto riadkov sprevádzajú mierne obavy z mojej možnej neschopnosti opísať slovami všetky moje pocity a myšlienky, ktorými by som chcela priblížiť môj ubiehajúci študijný výmenný pobyt v Taliansku.

Keď sa obzriem dozadu, vidím veľa ťažkých chvíľ a začiatkov, ale aj nespočetne veľa momentov počas ktorých som sa cítila šťastná a spokojná s tým čo práve prežívam. Často krát sa v myšlienkach vraciam na začiatok a pýtam sa samej seba prečo som sa rozhodla pre túto možnosť.

Už je to viac ako 4 mesiace čo sa prebúdzam v inej posteli, bývam s inými ľuďmi, chodím do inej školy či rozprávam iným jazykom. 4 mesiace je celkom obstojné číslo, hlavne keď mám pocit, akoby som sem prišla pred pár týždňami. Mnoho vecí, ktoré mi vraveli ľudia, ktorý si svoj výmenný pobyt už odžili, nadobudli význam až teraz. Vždy som iba prikyvovala hlavou, vyslovujúc automatickú formulku: "Chápem, chápem, presne viem čo myslíte." A klamala by som, keby som tvrdila že som to nemyslela vážne. Avšak, zmysel mnohých slov som pochopila naozaj až teraz. Čo to znamená otvoriť sa novým možnostiam, prekonávať samého seba v každodennom živote, spoznať novú krajinu. Naozaj ju spoznať - jej princípy, pravidlá a hlavne mentalitu ľudí. Je to niečo neopísateľné, keď sa pristihnete že ste práve zažili neskutočnú konverzáciu v cudzej reči, pričom pred pár mesiacmi ste jej sotva rozumeli. Keď ste schopný vidieť aj malé pokroky vo veciach, o ktorých ste si mysleli že sa nikdy nezlepšia.

Pre mňa bola najväčšia výzva spoznať samú seba a uvedomiť si kto som, a musím povedať, že i keď je to naozaj ťažké, myslím že sa mi to celkom darí. Človek má veľa času na premýšľanie a uvedomenie si čo je pre neho naozaj dôležité a práve toto je niečo na nezaplatenie. Myslím, že nikto nemôže očakávať že každý aspekt jeho pobytu bude dokonalý, ale jedna z hlavných úloh nás študentov je pracovať na tom, aby sme sa k dokonalosti aspoň priblížili.

Moja rodina nie je perfektná, no musím priznať, že je asi jedna z najlepších akú som ja s mojou osobnosťou mohla dostať. Navzájom sa dopĺňame, máme podobné záujmy, pohľad na určite veci a po tých mesiacoch sme sa naučili diskutovať a snažiť sa vzniknuté problémy vyriešiť, čo sa mi na začiatku zdalo ako niečo, čoho nebudeme navzájom nikdy schopní. Vďaka nim som mala možnosť vidieť veľa krásnych miest a navštíviť aj iné časti Talianska, či dokonca stráviť vianočný deň v Paríži.

Každý z nás študentov, nadobudne občas pocit že doma by mu v tejto chvíli bolo asi lepšie a možno sa často krát ani nemýlime. No nič neprekoná fakt že skoro každý deň sa učím a  dozvedám niečo nové. Či už o sebe alebo o svete okolo mňa. Na konci tak prevážia plusy nad mínusmi a aj keď sa teším na Slovensko, som šťastná že mám pred sebou ešte 6 mesiacov plných neočakávaných chvíľ, dobrodružstiev, radostí a skvelej talianskej kávy.


                                                                                                                              Barbara Kelemenová