Môj Americký sen

Všetci výmenní študenti vedia, aké to je čakať na hostiteľskú rodinu. Stres a množstvo otázok typu „aká bude moja rodina, budeme spolu vychádzať, budú ma mať vôbec radi?“. U všetkých výmenných študentov sa vynorí aspoň jedna z týchto otázok. U mňa to tiež  nebolo inak. Celé leto som netrpezlivo čakala na hostiteľskú rodinu, až mi na konci júla prišiel e-mail od mojej rodiny. Dozvedela som sa, že moja „druhá“ rodina čaká na mňa v štáte Wisconsin – rodičia, dvaja mladší bratia a o rok mladšia sestra. Ani som sa nenazdala a pár dní po tom (presnejšie 7. augusta) som už sedela v lietadle, ktoré smerovalo do Chicaga.

Po prílete do Chicaga sme mali sústredenie s ostatnými AFS študentami, ktorí prileteli v rovnaký deň. Vedeli sme, že to bude pravdepodobne najväčšie dobrodružstvo v našich životoch. Že to bude rok, počas ktorého sa môžeme považovať za „američanov,“ budeme navštevovať americkú školu, žiť americký život, spoznávať kultúru a to najdôležitejšie – učiť sa perfektne cudzí jazyk, ktorý pre nás už nebude viac cudzí. Predtým ako sme stretli naše rodiny sme boli všetci nervózni, ale zároveň sme sa nevedeli dočkať, kedy sa dostaneme do nášho nového domova. Moja rodina ma privítala s veľkým úsmevom a objatím a mala som tušenie, že som dostala skvelú rodinu. Cítila som sa ako keby sme sa poznali už roky. Hneď druhý týždeň môjho príchodu sme sa vybrali do Chicaga, čo bol náš prvý spoločný výlet.

Škola, ktorú navštevujem je naozaj americká. Učitelia sú veľmi milí, priateľskí a ochotní pomôcť so všetkým. Aktivity ako ohadzovanie sa rajčinami, školské plesy a promenády, obliekanie sa v štýle 60-tych, 70-tych a 80-tych rokov, dievčenský americký futbal a táborák robia školu ešte zaujímavejšou. Taktiež máme široký výber aktivít a športov, do ktorých sa dá po škole zapojiť. Hneď po príchode som začala hrať tenis, v ktorom sa mi veľmi dobre darilo. Keďže kvôli tenisovým zápasom sme veľa cestovali, mala som možnosť vidieť plno nových zaujímavých miest. Tenis sa nám v polovici októbra, bohužiaľ, skončil, ale o dva týždne sa nám začína basketbal a na jar plánujem hrať „náš“ futbal. Taktiež som členom španielskeho klubu a v decembri sa začína herectvo, do ktorého by som sa tiež rada zapojila.

Tri mesiace síce nie sú veľa, ale dosť na to, aby som vedela posúdiť, ako sa mi tu páči. Som si istá, že rozhodnutie prísť študovať na rok do Ameriky bolo jedno z najlepších, aké som kedy spravila. Dostala som najlepšiu rodinu, akú som mohla, spoznala som kopu nových kamarátov, vyskúšala som veci, aké by som doma možno nikdy nevyskúšala a zažila som veci, o ktorých som predtým mohla iba snívať. Považujem sa za veľmi šťastnú, že mám túto skvelú príležitosť stráviť zvyšných 8 mesiacov v krajine, ktorú som vždy chcela navštíviť  a môžem ju spoznať inak ako len turista. S rodinou máme naplánovaných mnoho výletov a aktivít, na ktoré sa mimoriadne teším a viem, že to najlepšie z Ameriky na mňa ešte len čaká.

                                                                                                                      Noémi Mikleová