Môj ďalší vnuk Juan

Prečítajte si článok od hostiteľskej babičky, Danky Kuzmovej o jej 7-mesačnej skúsenosti s hostením  Mexičana Juana. 

Ako učiteľka na gymnáziu som od začiatku poznala prácu AFS  a študentov, ktorí prichádzali na pobyt na Slovensko. Poznám tiež niekoľko rodín, ktoré študenta AFS hosťovali. Keďže moje dcéry boli už dospelé, nikdy mi nenapadlo, že aj v našej rodine raz takéhoto študenta privítame.

Môj vnuk sa rozhodol odísť s AFS na ročný študijný program do USA a jeho brat mal ostať na rok jedináčik. Dali sme hlavy dohromady a keďže bývame dve rodiny (moja a dcérina) v dvojdome, rozhodli sme. Áno, budeme hosťovať. Najprv sme mali hosťovať chlapca z Brazílie, prijali ho však na univerzitu, tak pobyt odriekol. Rovnako aj chlapec z Mexika, ten mal tiež akési problémy s vycestovaním. Nakoniec nám navrhli chlapca z Venezuely, aj ten na poslednú chvíľu zrušil svoj pobyt. Zhodli sme sa, že nám nie je súdené mať AFS študenta.

Ako blesk z jasného neba nám 20. augusta 2013 poslali z AFS prihlášku chlapca z Mexika. Po prvom prečítaní sme sa zhodli, že tohto chlapca chceme hosťovať. Príchod Juana do našej rodiny bol novou skúsenosťou. Prvým prekročením prahu domu sa stal členom našej rodiny. Myslím, že je veľmi dôležité pre takéhoto študenta, aby od prvých okamihov príchodu mal pocit, že je vítaný a patria mu všetky práva, ale aj povinnosti. Pre Juana to bolo veľmi dôležité. Takémuto študentovi treba ukázať, že ho máte radi a určite vám to vráti ako Juan nám. Som v kontakte s jeho matkou, ktorá nešetrí vďakou za to, ako jej syn u nás žije.

Juan priletel z miliónového mesta na dedinu. Bol pre neho šok vidieť záhony zeleniny v záhrade a pobehujúce susedove sliepky na dvore. S tým sa doma nestretáva. Nechodí ani autobusom, ani vlakom, od svojich 16 rokov šoféruje, a tak v autobuse nielen stratil  peňaženku, ale párkrát sa stratil aj on sám. „Som v Alekšinciach“, povedal do telefónu, jednoducho nevystúpil z vlaku v Zbehoch. Aj to je dobrá škola. Zvykol si už na našu kuchyňu. Keďže náš vnuk Daniel je hokejista, tak nevynechá ani jeden jeho zápas a občas sa zúčastňuje aj jeho tréningov, lebo doma nikdy ľad nevidel a nestál ani korčuliach. Juan krásne spieva a hrá na gitare. Už niekoľkokrát bol pozvaný koncertovať a vždy sa jeho vystúpenie stretlo s veľkým úspechom.

Pri všetkom peknom sme museli robiť aj kompromisy - tak Juan ako aj my. Naučil sa veľa vecí, ktoré doma robiť nemusel. Prostredníctvom Juana sme prenikli aj do života jeho rodiny a života v jeho krajine. Po siedmich mesiacoch môžem povedať, že patrí k nám, je náš, má nás rád tak ako aj my jeho, je šťastný a Slovensko si získalo časť jeho srdca.

Tých 10 mesiacov veľmi rýchlo utečie a my už teraz vieme, že rozlúčka s ním bude ťažká. Sľubuje, že sa vráti. Naše dvere mu ostanú vždy otvorené. Okrem spomienok si odnesie veľmi peknú slovenčinu a sme radi, že sme sa rozhodli pre hosťovanie zahraničného študenta. Ďakujeme AFS, že sme mohli Juana hosťovať. Prišiel neznámy chlapec a bude odchádzať syn, brat, vnuk a pre celú ostatnú rodinu náš Juan.


                                                                            Danka Kuzmová, hosťujúca babička Juana z Mexika