Môj najlepší rok

Prečítajte si, ako prežila svoj 10-mesačný študijný pobytu v Nemecku Veronika Poláková.


Na začiatok by som chcela povedať, že stráviť rok v Nemecku je tá najlepšia a najcennejšia skúsenosť do života, ktorú som mala možnosť absolvovať v školskom roku 2013/2014. Za túto skúsenosť vďačím organizácii AFS, mojim rodičom a aj organizácii Baden-Württemberg Stiftung, ktorá mi poskytla čiastočné prospechové štipendium.

Na začiatku a pred odchodom do neznámej krajiny mi hlavou blúdili nezodpovedané otázky, na ktoré mi nikto nevedel presne odpovedať. Nevedela som presne, do čoho vlastne idem, ale s mojou otvorenou mysľou, životným entuziazmom, radostnou povahou,  tešením sa na neznáme, na najväčšie dobrodružstvo v mojom živote, som opustila domov, rodné Slovensko, mojich kamarátov, rodinu a išla som do sveta. V živote mi nastala veľká zmena. Začala som nový život odznova - noví kamaráti, nový jazyk, všetko. Išla som do novej rodiny, ktorá ma prijala veľmi dobre. Lepšiu rodinu som si nemohla ani želať, pretože sme mali veľa spoločných koníčkov a dobre sme si rozumeli. Brávali ma na výlety a ukazovali mi okolie mesta Konstanz (Kostnica), v ktorom som bývala. Je to pekné prístavné mesto na Bodanskom jazere s bohatou históriou, bol tam upálený český reformátor Ján Hus.

O Nemcoch sa vraví, že sú uzavretí a je to pravda. Kým som si našla zopár nemeckých kamarátok, tak už bol polrok za mnou a keď sa mi konečne podarilo získať si ich dôveru, tak som musela ísť, bohužiaľ, domov. No stihla som s nimi zažiť dostatok pekných chvíľ, kvôli ktorým som si ich veľmi obľúbila. A ešte sa tam určite vrátim! Pamätám si ešte, ako som si v novembri hovorila, že veď to je ešte dlhá doba do konca, no z terajšieho pohľadu mi celý rok ušiel veľmi rýchlo.

Tento rok mi dal veľmi veľa do budúcnosti, získala som nové vedomosti a spoznala som nemeckú kultúru a hlavne, prečo konajú tak, ako konajú.
Prečo idú radšej na bicykli, aj keď majú drahé auto.
Prečo plastové a sklenené poháriky umývajú pred tým, než ich vyhodia.
Prečo si kúpia zeleninu radšej na trhu, ako v nákupnom centre.
Prečo sú takí uzavretí pred cudzincami,
prečo uprednostnia svojho pred cudzincom a
prečo sú takí hrdí na svoj národ, ekonomiku a politiku.
Mohla by som takto pokračovať aj ďalej, je toho naozaj veľa. Mňa Nemecko veľmi zaujalo, lebo sa mi páči, akí sú globálni. Majú jednu z najlepších ekonomík v Európe a dovolím si povedať, že aj vo svete a ľudia si žijú na vysokej úrovni. Podporujú ekologické inovácie a veľmi dbajú na ochranu životného prostredia, lebo keď si zničíme to, čo máme, už nebudeme mať nič. Táto a veľa ďalších vedomostí, ktoré som za tento rok vedome alebo podvedome nadobudla, ma posunuli vpred.

Často sa ľudia pýtajú len všeobecne otázku „Ako bolo?“ a čakajú jednu odpoveď. Lenže na to sa nedá odpovedať jedným slovom. Počas celého roka sa vo mne hromadilo veľa pocitov. Boli chvíle, keď som bola šťastná, sklamaná, vystresovaná, ľúbila som, bolo mi zle, dobre, smutno, bála som sa, bola som nerozhodná, trápila som sa, tešila, výskala, plakala, nevládala a sršala energiou. V tom roku boli vo mne asi všetky pocity a musela som všetky vedieť spracovať a keď bolo treba, aj sa o nich rozprávať. Na to som sa musela najprv naučiť jazyk. Ja som ho už vedela pred tým, ako som tam išla, ale aj tak som sa tam učila všetko ešte raz. Každý kraj má svoje nárečie a prízvuk a na ten som si tiež musela zvyknúť. Nedá sa povedať, kedy presne sa ľady medzi mnou a nemeckým jazykom prelomili, lebo to prichádzalo postupne. Ja som si až do konca myslela, že som sa tú nemčinu nenaučila na perfektnú úroveň, ale to bolo preto (to som zistila až doma na Slovensku), lebo som sa vždy porovnávala s rodenými Nemcami. No až keď som prišla na Slovensko, tak som si vlastne uvedomila, aký veľký jazykový pokrok som urobila. Som na seba naozaj hrdá a aj moji rodičia a známi, ktorí si to v porovnaní so sebou nevedia predstaviť.

Záverom by som chcela povedať, že keď som spoznala novú kultúru, tak som si začala viacej vážiť aj tú svoju. Doteraz porovnávam veci a pýtam sa sama seba, čo bolo kde lepšie a prichádzam na to, že sa mi páčia prvky z obidvoch kultúr, ktoré chcem v mojom živote aplikovať. Zistila som, že ma baví objavovanie neznáma a nových národností, kultúr a určite v tom chcem pokračovať. Chcela by som vyzvať a podporiť mladších ľudí, ktorí sa ešte len rozhodujú, či niekam na takýto pobyt ísť. CHOĎTE!!! Nemusia to byť len Spojené štáty, ale či už Nemecko, Taliansko, Španielsko, Brazília, Kostarika, Thajsko alebo Japonsko atď., každá jedna životná skúsenosť obohacuje a spoznaním novej kultúry si každý získa ešte väčší rozhľad. Tak len smelo do toho, organizácia AFS to umožňuje veľmi spoľahlivo. Som veľmi spokojná.

A čo vlastne znamená celý tento ročný program?
Tento program znamená žiť inú kultúru, ale nezabudnúť na svoju vlastnú.
Tento program znamená nájsť si nových priateľov, ale nezabudnúť na tých starých.
Tento program znamená priateľstvo, toleranciu a lásku.
Tento program znamená úspech, aj keď nestojím na výslní.
Tento program znamená nestratiť svoju hrdosť, aj keď budú ostatní lepší ako ja.
Tento program znamená byť sám, ale necítiť sa osamelo.
Tento program znamená naučiť sa, že ľudia sú individuality a nie masa.
Tento program znamená, že nie každý je tvoj priateľ, ale každý ním môže byť.
Tento program znamená zistiť, kto vlastne som.
Tento program znamená utvoriť si vlastné hodnoty.
Tento program znamená spoznať svoje hranice a schopnosti.
Tento program znamená vedieť sa dobre odhadnúť, ale nie preceniť.
Tento program znamená naučiť sa stáť na vlastných nohách.
Tento program znamená, že „Vitaj“ tak isto ako „Dovidenia“ môže byť bolestivé.
Tento program znamená vysporiadať sa so životom.


                                                                                                                    Veronika Poláková