Ja a Taliansko

Sára, prežila svojich 10 mesiacov na študijnom pobyte v Talianku. A aké to bolo sa dozviete z jej článku. 


Na začiatku septembra som dorazila do svojej hostiteľskej krajiny – do Talianska. Leto bolo stále v rozkvete rovnako ako aj prázdniny. Snažila som sa užiť si prvé dni môjho pobytu, avšak mi v tom trochu bránila hanblivosť, keďže s hostiteľskou rodinou a kamarátmi sme sa ešte len začínali spoznávať. Netrvalo však dlho a všetci ma prijali medzi seba, akoby sme sa poznali už dlhé roky. Neviem, či to bolo talianskym temperamentom, otvorenosťou a priateľským prístupom, ale po chvíli som sa cítila úplne ako doma. Žiadna radosť však netrvá večne a tak som musela nastúpiť do školy. To by som hodnotila ako hlavné negatívum celého pobytu. V škole som sa totižto stretla s nezáujmom, nesadla som si s niektorými učiteľmi a už vôbec nie s ich metódami. A ako čerešnička na torte bola škola aj v sobotu. Ale musela som sa prispôsobiť, škola k tomu patrí a na každú hodinu v škole strávenú s nechuťou pripadalo veľké množstvo úžasných a nezabudnuteľných zážitkov. Nové skúsenosti a zážitky ma čakali na každom kroku aj zásluhou mojej  akčnej hostiteľskej sestry. Uviedla ma do svojho kolektívu, medzi svojich kamarátov, ktorí mali stále čosi v pláne - od osláv až po večere strávené u nás doma pozeraním nejakého hororu alebo futbalového zápasu.

Čo sa týka sobotných večerov, bolo považované za hriech stráviť ich doma, a tak bolo o zábavu vždy postarané. Navyše AFS (v Taliansku skôr známe ako Intercultura) nám neprestajne organizovalo spoločné výlety a aktivity od sledovania talianskych filmov po stavanie šarkanov, vďaka čomu sme sa s ostatnými AFS študentmi veľmi zblížili.  Všetko to ubiehalo tak rýchlo, že mi vlastne ani nestihlo byť smutno za domovom. Až kým neprišlo obdobie Vianoc a nového roka. To bol jeden z najkritickejších bodov, keď som mala občas chuť jednoducho to vzdať a ísť domov. Aj napriek tomu, že sa nič zlé neprihodilo, všetko bolo, ako má byť, sem-tam som mávala pocit, že by mi bolo predsa len lepšie doma. Našťastie toto netrvalo dlho a vstúpila som do druhej polovice môjho pobytu v Taliansku. A bol stále lepší a lepší. Pomaly, ale isto sa blížil koniec marca a s ním aj  ''settimana di scambio'' alebo výmenný týždeň. Tento týždeň spočíval v tom, že každý študent na ročnom programe mal možnosť na týždeň vymeniť hostiteľskú rodinu za inú v úplne inej časti Talianska. Ja som mala tú možnosť navštíviť nádhernú Sicíliu. Každý deň iný výlet, iná časť tohto ostrova, nové miesta na preskúmanie. A tak rýchlo ako ubehol tento krásny týždeň tak rýchlo zbehol aj zvyšný čas strávený v Taliansku. Ani som sa nenazdala a už som sa musela baliť na cestu domov. Ešte pred odchodom do Talianska som čakala množstvo problémov aj ťažkých situácii, no nečakala som, že bude najťažšie rozlúčiť sa. Aj keď len dočasne, lebo verím, že sa mi podarí čoskoro sa vrátiť. Hlavne, keď viem aká skvelá rodina a priatelia tam na mňa čakajú.

                                                                                                                     Sára Zemanová