Island - krajina môjho 10 mesačného študijného pobytu.

Prečítajte si článok od slovenskej študentky Ivony, ktorá vyhrala čiastkové štipendium na 10 mesačný AFS študijný pobyt na Island v školskom 2014/2015. Článok je v originálnom znení.    

Veľmi rýchlo som pochopila, čo sa myslí tým, že študijný pobyt v zahraničí nie je jeden rok v živote, ale život v jednom roku. Po prvom týždni tu na Islande som v jedno ráno uvidela na oblohe lietadlo a s úzkosťou som si uvedomila, že o desať mesiacov budem v tom lietadle sedieť ja, na ceste domov. Dnes už mi zostáva len 5 mesiacov a moja úzkosť sa každým dňom zväčšuje, ale keďže som optimistka, snažím sa pohár vidieť poloplný.

Island je na Slovensku známy najmä vďaka krásnym fotkám prírody, ktoré sa so spoľahlivou pravidelnosťou objavujú na rôznych blogoch. To všetko tu skutočne je, ale povedzme si úprimne, väčšina z nás asi nepôjde na leteckú prehliadku ostrova za najideálnejšieho svetla. To, čo som si na Islande zamilovala ja, je mentalita ľudí. Iste, aj oni sú skeptickí napr. voči politike a zdravotníctvu a radi svetu pripomenú, že to tu nie je taký raj, ako ukazujú médiá. Možno to naozaj nie je raj a možno je všetko neuveriteľne drahé, ale ľudia sú k sebe slušní a milí, nikto za všetkým nehľadá iba zlé úmysly a namiesto „Prečo by som mal?‟ žijú skôr v duchu otázky: „Prečo nie?‟

Škola, do ktorej chodím, je považovaná za najťažšiu v krajine, ale zároveň má najväčšiu tradíciu. Čo sa týka samotného obsahu vyučovania, ten je porovnateľný s naším (okrem matematiky, vôbec netuším, čo robíme), ale škola je zodpovednosťou študenta. Nikto ti stokrát nezopakuje, že v utorok odovzdávaš esej. Vykanie v islandčine neexistuje a väčšina ľudí nemá priezviská (za menom majú meno svojho otca s prívlastkom -son alebo -dóttir), takže študenti učiteľov volajú jednoducho krstným menom. No škola na Islande nie je centrom učenia, ale sociálneho života. Okrem hodín tu učiteľov ledva zahliadnete. Všetky udalosti, a je ich neúrekom, sú organizované študentskými radami. V mojej škole sú dve hlavné a pod nimi desiatky menších, so špecifickým zameraním (od školského časopisu cez divadelný klub po klub kŕmenia kačiek na jazere). Zatiaľ sme mali tri plesy, často sa prenajme bar na pivový večer (pre študentov, ktorí na to majú vek, pochopiteľne), konajú sa medziškolské súťaže, spevácke súťaže alebo jednoucho šachový turnaj  večer spoločenských hier. Školy nahrávajú vlastné pesničky (ktoré sa hrajú aj v rádiách), robia k nim profesionálne klipy, pred jedným plesom sme dokonca mali týždňovú reláciu v rádiu a hodinovú reláciu v celoštátnej televízii. Už teraz som popísala kopu vecí, a to som poriadne ani nezačala, takže to zhrniem iba tým, že študenti tu majú entuziazmus pre to, čo robia, a robia to naozaj dobre. Ja som sa napríklad zúčastnila na paintballovom turnaji a prešla som konkurzom do školského muzikálu. (Nie, nehovorím ešte plynulo po islandsky - vidíte? Všetko je možné.) Nacvičujeme veľa a často, všetko sa robí na 100%.

Žiadnym kultúrnym šokom som netrpela, okrem zmeny mentality je tu však ešte pár zvláštností. Ľudia si na verejnosti nevysmrkajú nos, namiesto toho všade počujete zvuky vťahovania zapchatých dutín, čo mne zo začiatku pripadalo dosť nechutné, ale... zvyknete si. Rovnako tak si zvyknete na povinnosť osprchovať sa nahý pre vstupom do bazéna alebo na to, že zmrzlina sa tu je hoci aj za snehovej búrky.

Ani na moment som neoľutovala, že som sem prišla, takže sa chcem poďakovať AFS za všetko, čo pre mňa urobili a ako to urobili, najmä za to, že mi našli tú najlepšiu hostiteľskú rodinu na svete.


                                                                                                                      Ivona Feldmárová