Musel to byť osud!

Janka je momentálne na svojom AFS štipendijnom študijnom pobyte v Nemecku. V nasledujúcich riadkoch hodnotí svoj pobyt po 5 mesiacoch. Text je v originálnom znení.

Bolo 5.9.2015 keď nastal ten obrovský deň, na ktorý som tak dlho čakala. Už na začiatku tohto dňa som cítila, že to bude čosi iné. V mojej izbe totiž stál obrovský kufor, ktorý tiež nebolo ľahké pobaliť. Zbaliť veci na celý rok môže byť ozaj zaujímavé. A tak som sa vybrala aj s mojimi rodičmi na letisko vo Viedni. Čím bližšie bol čas odletu môjho lietadla, tým viac som bola nervózna. Nevedela som, čo očakávať. V hlave mi vírili rôzne myšlienky. Nevedela som si predstaviť život bez všetkých ľudí, s ktorými sa na Slovensku vídam denne. A už vôbec nie niekde, kde hovoria jazykom, ktorému nerozumiem. Všetko nové a všetko cudzie. No po rozlúčení s rodičmi, keď som sedela v lietadle, sa moje pocity znova zmenili. Začala som sa cítiť úžasne. Tak inak. Bola som šťastná a nedočkavá z toho celého. Akosi som cítila, že ma čaká ozajstné dobrodružstvo. 
Prvé dni v Nemecku boli mätúce. Nemčina nebola ľahká a prostredie bolo úplne nové. Párkrát sa mi stalo, že som zabudla mená ľudí, s ktorými som sa zoznámila, bolo ich totiž neúrekom. Po mesiaci, keď som sa už ako tak zabývala som už videla prvé zmeny. Tak napríklad jazyku, ktorý mi bol nedávno tak cudzí, som už pomaly začala rozumieť. S hosťovskou rodinou som si začala byť bližšia a mojich spolužiakov som konečne začala brať ako svojich kamarátov. 
Sústredenia, ktoré AFS organizuje mi dali veľmi veľa. Spoznala som tam  ďalších výmenných študentov z rôznych kútov sveta. Tak napríklad Uruguay, Švajčiarsko, Čína, Vietnam či Dominikánska republika. A nie, ani náhodou to nekončí. Ľudia z Islandu, Brazílie, Nového Zélandu a mnoho ďalších. Priznávam, že behom mesiaca som spoznala viac ľudí, ako za celý rok doma. No nie je to úžasné?
Najviac ma fascinujú rozdiely, ktoré medzi nami všetkými vidím. Všetci sme ľudia, no každý žijeme rozdielne. Jazyk, kultúra, jedlo, zvyky. V každom jednom štáte iné. Od prvého sústredenia už ubehlo 5 mesiacov a mne sa ani nechce veriť, že už je polovica pobytu za mnou. Chcem, aby čas spomalil, aby som tu pobudla dlhšie. Pretože všetko je tak dokonalé, až to nie je možné. Pyšne a šťastne môžem povedať, že nemčina mi už problémy nerobí. Neviem, či je to kúzlo, nejaká mágia, ale ja, čo som sa nemčinu nikdy nevedela naučiť teraz šprechujem celkom plynulo! Moja hosťovská rodina pre mňa teraz nie sú len ľudia, s ktorými bývam počas tohto roka. Sú to ľudia, ktorí sa stali súčasťou môjho každodenného života a bez váhania môžem povedať, že sú môj druhý domov. Strašne ich ľúbim a som za nich vďačná. Spolu s mojimi skutočnými rodičmi sú to tie najúžasnejšie bytosti , aké som si mohla priať. Nepochybujem, že sa stretneme ešte mnoho krát pretože sú moje druhé ja. 
A ostatní výmenní študenti, s ktorými už teraz plánujeme spoločné leto. Jednoducho krása. Lepšie ani nemohlo byť. S AFS programom nespoznáte len danú krajinu, pre ktorú ste sa rozhodli. Vďaka ostatným ľuďom spoznáte celý svet  a získate toľko skúsenosti, o ktorých sa v žiadnych učebniciach nepíše. Spoznáte nový jazyk, kultúru, začnete sa spoliehať sami na seba a hlavne, naučíte sa rešpektovať rozdiely, ktoré medzi nami sú. 
Ak by som mala napísať všetko, čo teraz cítim, nestačili by mi ani štyri strany. Ale v skratke, musel to byť osud, že som sa tu ocitla, a že si žijem svoj sen ako z rozprávky. Naozaj, ale naozaj veľmi ďakujem AFS, že mi toto dokonalé dobrodružstvo umožnilo a udelilo mi čiastočné štipendium. Hrdo vyhlasujem, že koniec exchangu ani zďaleka nemôže byť koniec môjho kontaktu s touto organizáciou pretože už teraz cítim, že je to kúsok zo mňa. Ďakujem!
         
                                                                                                                   Janka Tkáčová