Tu sa s Tebou o svoje skúsenosti s pobytom v zahraničí podelia účastníci našich programov. Ďalšie postrehy a zážitky si môžeš prečítať prostredníctvom ich blogov práve TU, alebo ich nájdeš v novinkách! Texty sú v originálnom znení.  

Jana Tkáčová, ročný program Nemecko 2015/2016

Pyšne a šťastne môžem povedať, že nemčina mi už problémy nerobí. Neviem, či je to kúzlo, nejaká mágia, ale ja, čo som sa nemčinu nikdy nevedela naučiť teraz šprechujem celkom plynulo! Moja hosťovská rodina pre mňa teraz nie sú len ľudia, s ktorými bývam počas tohto roka. Sú to ľudia, ktorí sa stali súčasťou môjho každodenného života a bez váhania môžem povedať, že sú môj druhý domov. Strašne ich ľúbim a som za nich vďačná. Spolu s mojimi skutočnými rodičmi sú to tie najúžasnejšie bytosti , aké som si mohla priať. Jednoducho krása. Lepšie ani nemohlo byť. S AFS programom nespoznáte len danú krajinu, pre ktorú ste sa rozhodli. Vďaka ostatným ľuďom spoznáte celý svet  a získate toľko skúsenosti, o ktorých sa v žiadnych učebniciach nepíše. Spoznáte nový jazyk, kultúru, začnete sa spoliehať sami na seba a hlavne, naučíte sa rešpektovať rozdiely, ktoré medzi nami sú. V skratke, musel to byť osud, že som sa tu ocitla, a že si žijem svoj sen ako z rozprávky. Naozaj, ale naozaj veľmi ďakujem AFS, že mi toto dokonalé dobrodružstvo umožnilo a udelilo mi čiastočné štipendium. Hrdo vyhlasujem, že koniec programu ani zďaleka nemôže byť koniec môjho kontaktu s touto organizáciou pretože už teraz cítim, že je to kúsok zo mňa. Ďakujem!

        

Tatiana Lenartová, ročný program Argentína 2015/2016

Volám sa Tatiana a po úspešnom získaní štipendia som sa vybrala do Argentíny na ročný výmenný pobyt. Prvé dni, týždne boli pre mňa dosť náročné. Prísť do úplne cudzej krajiny kde nepoznáte jazyk, ľudí a kultúru bol tak viac menej šok. Argentínčania majú v obľube večerať v neskorých hodinách a vo veľkých porciách. Pamätám si na jeden večer, kedy som sa pripravovala na spánok, unavená z celého dňa a moja mama ma zavolala na večeru. Nemohla som uveriť že vážne ideme jesť večeru o 22:30. Bolo to celkom vtipné. Netrvalo dlho a zvykla som si aj na to, keďže jedlo je tu neskutočne chutné. Všetko čo som zažila by som nevymenila za nič na svete. Nie je to len o naučení alebo zdokonalení jazyka. Je to škola života ako taká, so všetkým dobrým a samozrejme aj zlým. Nie nadarmo sa hovorí že všetko zlé je na niečo dobré. Tu to platí 100%. Zo začiatku sa mi všetko zdalo veľmi ťažké, náročné. Ale postupom času som sa pochopila, naučila a vyriešila všetko to, čo mi robilo problémy. Kvôli výmennému pobytu som sa stala silnejšou, hlavne po tej psychickej stránke, sebavedomou, zodpovednou a samostatnou. Popravde sa mi veľmi nechce vrátiť späť a kľudne by som si to predĺžila. Každému, ktorý o tom rozmýšľa, to vrelo odporúčam. Užite si každý deň a nepremrhajte ani jednu sekundu ! :)

Peter Tomanka, ročný program Švajčiarsko 2015/2016

Švajčiarsko hodnotím veľmi pozitívne. Na moje prekvapenie ľudia vo Švajčiarsku boli ku mne od začiatku milí a snažili sa mi pomôcť so všetkým, čo som potreboval. Vôbec neľutujem, že som si vybral práve túto krajinu. Možno je to tým, že kultúrne rozdiely medzi Švajčiarskom a Slovenskom nie sú až také veľké. AFS Švajčiarsko je super. Všetky kempy a podujatia majú perfektne zorganizované a vždy sa teším na podujatie s ostatnými výmennými študentami a dobrovoľníkmi. Moja hosťovská rodina je veľmi milá a snaží sa mi pomôcť vo všetkom. Tento pobyt mi dal veľa. Veľmi veľa priateľov z celého sveta, naučil som sa nový jazyk, videl nové veci ale hlavne si myslím že som sa naučil byť viac samostatný a myslím si že som aj istým spôsobom psychicky dospel. Myslím že tento rok môžem označiť ako najlepší rok v mojom živote.

Timea Krajčovičová, ročný program Čile 2015/2016

Volám sa Timea a pred deviatimi mesiacmi som sa ako historicky prvá Slovenka ocitla v Čile na výmennom pobyte. Pred odchodom som bola plná obáv a nesmelosti, vlastne sa mi ani nechcelo opustiť moju bublinku ktorú som si za 16 rokov na Slovensku vybudovala. Príchod do Čile bol šokujúci, a nie v tom dobrom, vzrušujúcom zmysle. Nikdy nezabudnem na to, ako nás 109 detí mrzlo v kostolnom komplexe pre geriatrické kresťanské výlety – rovnako nedočkaví ako zmätení. Ale v daždi a hmle, okolo neidentifikovateľného jedla na stole pri večeri sa sformovali prvé priateľstvá a už sa veci nezdali až také strašidelné. Bývam v meste Viña del Mar, bez otázky najlepšie mesto na život v Čile a cítim sa veľmi šťastná, že som mala túto možnosť. Zároveň som súčasťou fantastickej AFS komunity, v ktorej som si spravila kamarátov na celý život, ktorých určite prídem navštíviť niekedy budúcnosti. Naše výlety po Čile a orientácie hodnotím ako niečo nezabudnuteľné, a vždy po odchode mi bolo až ľúto vrátiť sa naspäť do mojej hostiteľskej rodiny. Žijem s otcom a dvoma staršími sestrami, ktorí sú veľmi pohodoví a dobre som si s nimi sadla, avšak kvôli pracovným a školským povinnostiam trávia veľmi málo času spolu v dome. Kultúrnych rozdielov medzi Čile a Slovenskom je toľko, že by som potrebovala tak dva papiere aby som ich všetky vymenovala. Ak si dokážete predstaviť kompletný opak Slovenska, tak to je Čile, a všeobecne Latinská Amerika. Myslím si, že to je práve dôvod prečo ma tento pobyt nesmierne obohatil, nie len jazykovými znalosťami, ale zároveň som sa stala viac nezávislou a naučila som si vážiť čo ma čaká naspäť doma. Myšlienka, ktorú by som chcela posunúť komukoľvek kto sa rozhoduje nad výmenným pobytom je, že aj napriek komplikáciám a problémom ktoré sa môžu vyskytnúť je to skúsenosť, ktorá sa určite oplatí.

Jakub Fulop, ročný program Španielsko 2015/2016

Môj dojem z pobytu je neopísateľný, hoci to zo začiatku nevyzeralo veľmi ružovo, ale postupne som si zvykol na všetko. Či už to boli kultúrne rozdiely v krajine, úplne iný vzdelávací systém alebo rozdielna mentalita akú som od španielov očakával. Moja rodina je úžasná, prijala ma veľmi dobre a robili všetko pre to, aby som si pobytu čo najviac užil a spoznal miestnu kultúru. Na druhej strane som sa im ja snažil povedať všetko o tom aké je Slovensko a ako sa u nás žije. Organizácia sústredení v podaní španielskeho AFS nebola podľa mojich predstáv,  ale spoznal som tam veľmi prijemných ľudí. Či už to boli dobrovoľníci AFS alebo samotní výmenní študenti. Tento pobyt mi dal veľa, no najpodstatnejšie z toho je že som sa naučil jazyk a zmenil som svoj pohľad na život ako taký.

Alexandra Goffová, ročný program Írsko 2015/2016

Keď som do Írska prvý krát prišla, veľmi som sa bála že to nezvládnem, že nebudem mať žiadnych kamarátov a že si s mojou hosťovskou rodinou nebudeme rozumieť. Hneď na druhý deň som spoznala moju teraz najlepšiu kamarátku z Talianska, Emmu, s ktorou už sa teraz dohadujeme že sa navštívime a s ktorou som strávila neuveriteľných 9 mesiacov. 
Moja hosťovská rodina je priateľská a otvorená voči novým ľudom. Mám troch súrodencov, ktorí sú plný energie a radi komunikujú, čo mi pomohlo sa zlepšiť v angličtine.
Tento pobyt mi dal možnosť pozrieť sa na svet inými očami a zažiť inú kultúru na vlastnej koži. Nie len ako turistka ale ako niekto kto v tejto krajine žije, chodí do školy a robí každodenné veci. Taktiež mi dal možnosť vyskúšať si žiť v inej rodine a naučiť sa robiť veci inak než som zvyknutá. Najlepšie na tom všetkom však je že som spoznala veľa ľudí z rôznych krajín, a porozumela tomu ako to chodí v ich krajinách.
V Írsku je mnoho kultúrnych rozdielov. Čo sa týka jedla, Íri zvyknú jesť viac nezdravého než my a ich tradičné jedlo je šunka s dusenou kapustou. Taktiež oslavujú Halloween a darčeky na Vianoce otvárajú až 25. decembra.
V škole musím nosiť uniformu so sukňou pod kolená (alebo nohavice) a zelený sveter. Na každú hodinu sa presúvame do inej triedy a škola tu začína o 9-tej, pričom máme 9-10 hodín po 35 minút. Študenti tu väčšinou berú školu vážne a preto poctivo študujú a snažia sa dosiahnuť čo najlepšie výsledky aby sa dostali na vysokú školu.
Tento pobyt ma zmenil k lepšiemu a otvoril mi oči. Vďaka nemu som sa naučila byť nezávislá a postarať sa o seba. Keby mám možnosť ísť naňho znova, určite by som išla

Jozef Lenart, ročný program Švédsko 2014 / 2015

Volám sa Jozef a som výmenný študent vo Švédsku. Všetko to začalo v polovici augusta, kedy som povedal zbohom domovu a vybral som sa na účastnú ročnú cestu do neznáma. Počas popríchodovej orientácie som spoznal mnoho ľudí a tiež som sa toho veľa naučil. Po orientácii a stretnutí s rodinou sme sa vybrali do môjho nového dočasného domova. Bol to super pocit byť v novom meste a skúmať všetko nepoznané. Bohužiaľ som od začiatku vedel, že s touto rodinou neostanem celý program, pretože to bola iba Welcome family, no aj napriek tomu som si čas s nimi užil naplno a stále majú miesto v mojom srdci. Po tejto rodine som prišiel do novej, pernamentnej host rodiny a skúmanie začalo odznova. Vo Švédsku som už 8 mesiacov a snažím sa užívať si každý deň ako ten posledný. Chcete vedieť aké to je byt výmenným študentom? Je to niečo perfektné. Predstavte si, že ste v cudzej krajine, cudzom meste medzi cudzími ľuďmi s cudzími zvykmi v cudzej skole kde prebieha vyučovanie v cudzom jazyku. Pre niekoho to možno znie hrôzostrašne a odpudzujúco ale opak je pravdou. Je to skvelá vec. Skvelý pocit nového začiatku, slobody a zvedavosti. Proces učenia sa nového jazyka a skúmanie nových zvykov. Všetko je odlišné, no to neznamená že je to lepšie alebo horšie. Je to iba iné. Noví priatelia, nové zážitky, nové skúsenosti. Výmenný program nie je iba rok v zahraničí. Výmenný program je život v jednom roku, niečo čo vám dá oveľa viac ako by ste si mysleli. Počas tohto roka som sa naučil viac ako by som sa kedy naučil počas roka doma. Vytiahol som sa z komfortnej zóny domova a vystavil som sa nejednému prekvapeniu. Či už príjemnému alebo nepríjemnému. Každý jeden deň som sa naučil niečo nové a tento rok som v sebe nenašiel iba vlastnosti, o ktorých som netušil, že mám, ale tiež som sa naučil myslieť globálne a interkultúrne. Zmenilo sa mi množstvo názorov a pohľadov na svet a niektoré sa mi ešte viac potvrdili. Ak chcete dokonale spoznať samého/samú seba, výmenný program je to najlepšie čo môžete urobiť. Prežil som tu veľa radostí, sklamaní, prekvapení a mnoho iných situácii, ktoré zo mňa urobili človeka, akým som dnes. Tento rok vo Švédku ma jednoznačne zmenil. Tento výmenný program som neoľutoval ani jednu sekundu a ak by som si mohol vybrať znova, nezmenil by som nič. Som šťastný a vďačný za to, čo mi bolo ponúknuté a čo som tu prežil. Stále mi ostáva ešte pár mesiacov a dúfam že budú aspoň také vynikajúce, ako tie za mnou.

Martin Kršek, ročný program Nemecko 2014/2015

Už pred viac ako siedmimi mesiacmi som sa dostal na ročný pobyt do Nemecka. Ešte mám pred sebou krásne dva mesiace na ktoré sa veľmi teším. S rodinou si rozumiem lepšie ako som očakával. Dokonca aj s bratmi to nie je také zložité ako na začiatku. Sú to viac kamaráti než rodičia a súrodenci. Nie je to preto, že by som nezapadol do rodiny ale preto že sme si až tak blízky a že vieme že náš spoločný čas sa kráti tak sme na seba dobrý ako sa to len dá. Kultúrne rozdiely na Slovensku a v Nemecku nie sú až také veľké ako som si myslel na začiatku. Ale vďaka AFS tu stretávam ľudí z iných, aj tých najvzdialenejších, kútov sveta. Čo ma veľmi teší keďže som tolerantný ako každý iný AFS študent.
Najväčšie AFS stretnutia máme 3x ročne. Sú to stretnutia keď niekto prichádza alebo odchádza. Vždy tam sú tí ktorých poznám zo svojho okolia ale často krát nás tam prekvapí aj kopec ešte Nemecky nehovoriacich tvárí. Všetci zahraniční študenti sú tu neuveriteľne milí a zhovievaví. Napokon asi aj preto tu vlastne sú. Sú to tie najlepšie stretnutia keďže je nás tam vždy dosť a vždy si je s kým len tak sadnúť a porozprávať sa. Aj program je vždy pestrý a je čím sa zabaviť a robíme všetci všetko spolu tak o to je to väčšia zábava. Medzitým sa stretávame aj len tak medzi sebou. Niekedy musím cestovať aj hodinu a pol aby som sa dostal do mesta kde býva viacej študentov. Ale našiel som si tu skupinu zahraničných študentov taktiež z AFS s ktorými sa stretávam veľmi často a vždy vymyslíme niečo nové a kreatívne.
Za môj doterajší pobyt som sa naučil ako som naozaj neschopný a nesamostatný. Naozaj mi to tá moja Slovenská mama nehovorila len zo srandy. Ale časom som sa naučil tejto nesamostatnosti čeliť a teraz vybavím aj veci na úradnej úrovni a to dokonca v nematerinskom jazyku. Z čoho mám veľkú radosť predovšetkým ja, ale určite sa tešia aj obe moje mamy ktoré ma už nemusia toľko obskakovať.
Tak ako všetci študenti som neuveriteľne rád že som sa dostal do Nemecka. Počítam dni ktoré mi tu ešte ostávajú a snažím sa ich naplno využiť. Je to neopísateľná skúsenosť ktorú si treba zažiť na vlastnej koži. Samozrejme sa našli aj kultúrne problémy alebo iba medziľudské problémy, ktoré ale boli veľmi rýchlo riešené.

Kristína Kucharová, ročný program Mexiko 2014 / 2015

Ísť na výmenný pobyt  je snáď najlepšie rozhodnutie, aké som kedy urobila a navyše do Mexika.  Mexiko sa stalo mojím domovom na 10 mesiacov. Smutné je keď si pomyslím, že mi ostávajú len dva mesiace, ale buďme optimisti, doposiaľ som prežila krásnych osem mesiacov v tak prekrásnej krajine ako je Mexiko. Viem, že každý kto bol na výmennom pobyte Vám povie, že to bol najlepší rok v jeho živote. Ja nebudem výnimkou. Musíš to zažiť, aby si to pochopil. V Mexiku prežívam to najlepšie obdobie v mojom živote. Spoznala som tu mnoho úžasných ľudí, kamarátov a hlavne mexickú kultúru. Samozrejme nesmiem zabudnúť na to, že mám tú najlepšiu mexickú rodinu, akú som si mohla kedy priať.
Mám troch bratov, najstarší ma 20 rokov, prostredný ma 18 (práve na výmennom pobyte v Taliansku ) a najmladší 11. Vychádzam s nimi veľmi dobre, a za tak krátky čas ich mám rada ako keby boli moji ozajstní bratia. Bývam v meste Mérida, ktoré sa nachádza na polostrove Yucatán. Ma okolo milióna obyvateľov. Hovorí sa, že organizácia AFS v meste Mérida je tá najlepšia. Musím povedať, že to tak aj je. Je tu veľa dobrovoľníkov, ktorí pre nás každý mesiac pripravujú rôzne aktivity, alebo výlety aj s ostatnými zahraničnými študentmi. Akí sú Mexičania? Sú to veľmi priateľskí a otvorení ľudia, plní optimizmu. Nikam sa neponáhľajú a na všetko majú čas. Všade meškajú a keď si povedia, že uvidíme sa o piatej, znamená to o šiestej. Samozrejme majú radi zábavu, čiže nejaká tá párty nesmie chýbať každý víkend. Pre Mexičanov je na prvom mieste rodina a každú nedeľu robia niečo spolu ako rodina. Keď zorganizujú rodinné stretnutie, zíde sa asi päťdesiat ľudí. Samozrejme nesmie chýbať mexická kuchyňa, ktorá je veľmi pestrá a chuťovo veľmi bohatá. Doteraz som nenašla jedlo, ktoré by mi tu nechutilo. Jedia veľa pikantného a čili jedia naozaj so všetkým aj s ovocím. Mexiko je bohatá a zároveň chudobná krajina. Existujú tu dve spoločenské vrstvy: bohatá a tá chudobná. Môžete sa nachádzať v bohatej štvrti, no o pár ulíc ďalej sa ocitnete v tej chudobnej. Je to neuveriteľné, ale je to tak. A čo mi môj pobyt v Mexiku dal? Úplne iný pohľad na svet. Naučila som sa pozerať na svet inými očami a že nie je dôležité len dostávať, ale aj dávať a nič za to nečakať. Myslím si, že za tento rok som sa aj dosť zmenila a uvedomila som si ktoré hodnoty sú naozaj tie dôležité. Okrem iného som sa naučila nový jazyk a spoznala novú kultúru. Za tento neuveriteľný rok, ktorý sa ešte neskončil ďakujem predovšetkým mojim rodičom, AFS, mojej mexickej rodine a všetkým, ktorí sú súčasťou môjho najlepšieho roka v živote .

Ivona Feldmárová, ročný program Island 2014 / 2015

Na výmenný pobyt som chcela ísť odkedy sa pamätám, hoci nad Islandom som nikdy neuvažovala. No z ničoho nič som vyhrala čiastkové štipendium od AFS, odrazu všetko do seba zapadlo a ja som sedela v lietadle. Lietadlo bolo ešte len v islandskom vzdušnom priestore, ale už som mala pocit, že som oveľa dospelejšia.
To bol však iba začiatok. Po prvých mini - prekážkach, ako kupovanie zmrzliny a uvedomenie si, že keď po prebudení poviem ''dobré ráno'', nikto mi nerozumie, som sa prvýkrát stretla s mojou hostiteľskou rodinou. Keď som ich uvidela, pripadalo mi to ako vidieť rozprávkové postavičky v skutočnom živote - toľkokrát som sa pozerala na ich fotky a čítala ich zložku. Teraz, pri konci môjho pobytu, môžem povedať, že tak trochu skutočne sú rozprávkoví. Otec nie je taký ukecaný ako zvyšok rodiny, ale vďaka nemu a mame, s ktorou si skvele rozumiem, som sa od prvej chvíle cítila ako doma. Mám tri mladšie sestry, no jedna z nich je na pobyte v USA, takže sme sa akurát minuli. Netušila som, čo mám od toho čakať, keďže na Slovensku mám len staršieho brata. Ale viete čo? Je to úžasné - moje sestry sú skvelé. Tiež si plne uvedomujem, že život s nimi značne rozvinul moju trpezlivosť a schopnosť sústrediť sa napríklad na učenie, keď mi do uší naraz hrajú tri rôzne pesničky. Zrazu úplne jasne vidím, čo so mnou prežívali moji rodičia pred pár rokmi a je to trochu čudné, vedome cítiť a vidieť, ako som sa zmenila. Mám pocit, že život tu plynie oveľa spontánnejšie, plány sa robia z minúty na minútu a ja neviem, či je to slovenskou mentalitou, ale ešte stále mi to občas pripadá zvláštne, ako keby som ja potrebovala viac času psychicky sa na niečo pripraviť. Napríklad, keď sa s niekým dohadujem, kedy pôjdeme do kina, stihnúť film, ktorý sa začína o 15 minút, sa mi zdá absurdné. Ale toto je Island. Teraz už viem, že keď niečo potrebujem od AFS, stačí, keď cez obednú prestávku vybehnem do kancelárie a o desať minút je to vybavené. Ale to, čo na Islande milujem, je, že tu nie som tínedžerka s nerealistickými očakávaniami od života, ale mladý dospelý človek, ktorý si chce ísť za svojimi cieľmi, akokoľvek netypické sa môžu zdať ostatným. Nechcem zovšeobecňovať, nerobím si ilúzie, že každý človek je tu ideálny, ale tiež si nemyslím, že som narazila akurát na tých pár s rovnakými hodnotami. Jednoducho sú tu ľudia vychovávaní tak, aby vedeli, že všetko je možné a treba rešpektovať individualitu ostatných. Po niekoľkých mesiacoch sa dohovorím s ľuďmi v jazyku, o ktorého existencii som pred dvoma rokmi ani nevedela. Už sa nebojím, že potrebujem šesť záložných životných plánov, pretože viem, že dokážem, čo si zaumienim. A ak to nevyjde, nuž, tak budem improvizovať, veď aj tu som sa ocitla nečakane. Aby som to zhrnula, môžem povedať, že nič neľutujem. Nechápte ma zle, všetko nebolo vždy ľahké. Človek sa cíti osamelo, keď sa všetci okolo smejú na vtipe, ktorému nerozumie. Ale keď sa po mesiacoch smeje s nimi, je to na nezaplatenie.

Kristína Doubková, ročný program Švajčiarsko 2014 / 2015

Jeden rok v cudzej krajine. V mojom prípade je tou krajinou Švajčiarsko. Prostredníctvom AFS mi bolo umožnené prežiť tento nenahraditeľný rok. O AFS som sa dozvedela prostredníctvom prezentácie na mojej domovskej škole. Nechcela som ale zobrať prvú ponuku, ktorá sa naskytla, preto som sa informovala aj v iných organizáciách. Pre AFS som sa rozhodla, pretože organizuje aj kempy počas študijného programu, pred aj po a hlavne, že pozostáva s množstva milých a nápomocných ľudí, ktorí sú pripravený pomôcť vždy, keď ich výmenný študent potrebuje. AFS Schweiz má veľa dobrovoľníkov, ale aj zamestnancov, ktorí nás (výmenných študentov) vždy včas informujú o blížiacich sa stretnutiach a sústredeniach a ako celok je AFS dobre organizovaná. Keby som porovnala AFS na Slovensku a vo Švajčiarsku, nenašla by som väčšie rozdiely odhliadnuc  od aktivít počas príchodového sústredenia vo Švajčiarsku a odchodového sústredenia na Slovensku. Doma bolo sústredenie do bodky rozplánované, čo nemôžem o švajčiarskom kempe povedať, pretože sme mali veľa voľného času, aj keď práve tento štýl možno vyhovuje niekomu inému lepšie. Prostredníctvom švajčiarskych dobrovoľníkov a ich nápaditých akcii som zažila tunajšiu kultúru i špecifickosť môjho okolia z blízka. Celkovo som s AFS a jej prácou nesmierne spokojná a môžem hovoriť o šťastí, že som si vybrala AFS, pretože mi sprostredkovala tento výmenný pobyt a hlavne prostredníctvom nej som spoznala moju hostiteľskú rodinu. Na moju rodinku nedám dopustiť. Mám štyroch súrodencov, s ktorými si veľmi dobre rozumiem, hosťovských rodičov, ktorým môžem povedať čokoľvek, ktorí ma chápu a vedia mi poradiť. Pre mňa je dôležité rodinné zázemie tu ako i doma, a preto som nevýslovne spokojná a nadšená, že som sa dostala do rodiny, v ktorej som.
Keďže nie som tisíce kilometrov od domova a trávim môj výnimočný rok v Európe, necítim výraznejšie kultúrne rozdiely. Švajčiari žijú na vysokej úrovni a morálne hodnoty sú tu vysoko ctené. Každá kultúra má iné národné jedlá, tance, ale v každodennom živote som nepostrehla výrazné priehlbiny. Čas od času postrehnem drobnosti, ktoré sa odlišujú, ale na tie sa rýchlo zvyká. Výmenný pobyt mi dal veľa nových skúseností do života a hlavne ma urobil samostatnejšou. Okrem jazyka, v ktorom som sa tu zdokonalila som spoznala nových ľudí, naviazala priateľstvá a spoznala viac ako jednu kultúru, pretože počas rôznych príležitostí sa stretávam s ostatnými výmennými študentmi z celého sveta. Skrz nich i ľudí v mojom okolí som sa naučila byť chápavejšou a všímavejšou k ostatným. Keby mi niekto ponúkol možnosť stráviť ešte jeden rok vo Švajčiarsku, bez váhania by som tú možnosť prijala, pretože práve rozhodnutie vycestovať a zažiť niečo nové ma obohatilo ako človeka. Študijný pobyt v zahraničí by som odporúčala každému.

Nikola Gomolová, ročný program USA 2014/2015

Pred ôsmimi mesiacmi som si zbalila celý môj život do jedného kufra a na 10 mesiacov sa moja adresa zmenila zo slovenskej na americkú, konkrétne v Maine. Bola som plná očakávaní. Čakalo ma veľa nového, noví ľudia, nová škola, nový systém. Bolo ťažké rozlúčiť sa s rodinnou a kamarátmi, no na druhej strane som sa nevedela dočkať kedy konečne stretnem moju host rodinu, ostatných výmenných študentov a celkovo, keď začnem spoznávať Maine.
Samozrejme, že som mala aj nejaké obavy, no tie opadli po pár minútach s mojou americkou rodinou. Sadli sme si už od začiatku, čo „môj rok“ urobilo o to lepším. Všetci máme vášeň v cestovaní a práve preto som mala možnosť vidieť New York City vo vianočnom období, Boston, Burlington a mnoho ďalších zaujímavých miest. Bolo zaujímavé byť súčasťou rodiny, ktorá žije odlišný život od tej mojej. Prekvapilo ma, že aj keď som v Maine, kde je príroda všade naokolo, ľudia to moc nevyužívajú a namiesto menšej turistiky idú radšej do nákupného centra alebo sa niekam odvezú. Taktiež, americké Vianoce majú ďaleko od tých slovenských. Tu je to viac menej o tom, kto si krajšie vyzdobí dom a kto dostal koľko darčekov. Americká škola je úplne odlišná od tej našej slovenskej. Každý deň začíname od 7:30 a končíme o 14:00, pričom rozvrh máme naplánovaný na dva dni, ktoré sa stále striedajú. Americká škola je o dosť ľahšia ako naša. Vzťah žiak - učiteľ je viac menej kamarátsky, čo sa mi ale celkom páči. Veľkou súčasťou školy sú športy, ktoré hráva skoro každý. Ja som mala možnosť hrať volejbal a momentálne tenis. Pomáhala som taktiež pri školskom muzikáli, príprave na tekvicový festival a podobne. Taktiež som sa zúčastnila suťaže World Quest, kde sa jednému z našich tímov podarilo vyhrať štátne kolo, vďaka čomu ich ideme podporiť na celoštátne kolo do Washingtonu DC, kde strávime 5 dní. Páči sa mi, že každý žiak má možnosť si dať do rozvrhu takzvané „electives“, čo sú hodiny ktoré majú byť na vyplnenie času a viac menej ide o zábavu. Ja sama som si vybrala hodiny fotografie a učím sa hrať na klavíry. A čo sa týka školského „ducha“, všetko, čo je o Američanoch známe je pravda. Sú to patrioti, čo sa ukazuje aj tu. Každý je hrdý na to odkiaľ pochádza, každý je hrdý na svoju školu a neboja sa to ukázať.
AFS USA nám taktiež dáva veľa príležitostí ako tráviť voľný čas s ostatnými výmennými študentmi. Boli sme si spolu pozrieť hokejový zápas Portland Pirates, čo je tu veľká vec, mali sme možnosť stráviť deň v Senáte Mainu, vidieť ako to tam funguje a stretnúť veľa zaujímavých ľudí, vrátane guvernéra a z času na čas si spolu zájdeme na bowling.
Môj výmenný pobyt mi dal do života neskutočne veľa. Splnila som si tu pár snov, spoznala som mentalitu Američanov, mám kamarátov z rôznych kútov sveta no hlavne som si začala viac vážiť to, čo mám doma. Nikdy som si nemyslela, že mi bude chýbať verejná doprava a už vôbec nie škola, no stalo sa. Počas tohto roku som si uvedomila veľa vecí a zároveň som prišla na to, čomu by som sa chcela v budúcnosti venovať. Veľa ľudí sa ma pýta, či neľutujem to, že som 10 mesiacov vzdialená od mojej rodiny a kamarátov. Samozrejme, že mi všetci chýbajú, ale tento rok mi dal do života omnoho viac ako rok, ktorý by som strávila doma.

Ivana Stoklasová, trojmesačný program Francúzsko 2014

Tri mesiace strávené v centre francúzskych Álp, blízko mesta Grenoble, boli pre mňa veľmi obohacujúce. Moja hosťovská rodina bola skvelá. Nemali sme medzi sebou žiadne konflikty, vždy sa mi snažili vychádzať v ústrety, chodili sme spolu na výlety. Brali ma ako ďalšieho člena ich rodiny, takže som sa tam cítila veľmi príjemne.
I keď Francúzsko nie je veľmi vzdialené od Slovenska, predsa len tam je veľa vecí iných než u nás. Čo som začala vnímať ako prvé, boli ich stravovacie návyky. Jedia iba 3 krát, príp.4 krát denne, zatiaľ čo na Slovensku som bola zvyknutá, že keď som mala na niečo chuť, alebo keď som bola hladná, som si niečo zobrala. Taktiež večere bývali dosť neskoro a trvali dosť dlho. Novým bol pre mňa aj typický francúzsky pozdrav - pusy na obe líca, pri každom stretnutí s rodinou a priateľmi. Veľmi ma vyčerpával, najmä zo začiatku, francúzsky školský systém, ktorý je úplne iný než na Slovensku. Veľa času sme strávili v škole. Vyučovanie začínalo zvyčajne o 8 hod ráno a končilo okolo 17 - 18 hodine večer. Potom sa samozrejme bolo ešte treba pripravovať na nasledujúci deň do školy. Páčilo sa mi, ako to AFS malo všetko dobre zorganizované. Vo Francúzsku sme každý mesiac mávali stretnutie zahraničných študentov v rámci regiónu. Našli sme si tam nových kamarátov z rôznych krajín, zabávali sme sa spolu, ale tiež sme sa aj rozprávali o svojich dojmoch z pobytu, ktoré boli často veľmi podobné. Z AFS, či už z Francúzska alebo Slovenska, sa priebežne informovali a uisťovali sa, či je všetko v poriadku a či sa mám dobre.
Tieto tri mesiace strávené v zahraničí mi dali veľmi veľa. Naučili ma komunikovať s ľuďmi a riešiť problémy v cudzom jazyku. Že si musíš poradiť, aj keď nikto nevie tvoj jazyk a ani ty ich. Tiež ma to naučilo, že aj s ľuďmi, ktorí majú inú kultúru, iný spôsob života, iné pravidlá a aj niektoré iné hodnoty, sa dá vychádzať, vzájomne sa tolerovať a dohodnúť sa na hocičom a zároveň mať aj spolu veľmi dobrý vzťah. V neposlednom rade mi to dalo množstvo nezabudnuteľných zážitkov, kamarátov, rozličných skúseností a tiež mi to veľmi pomohlo jazykovo.

Martin Zloch, ročný program Nemecko 2014 / 2015

V Nemecku sa mám naozaj veľmi dobre. Hneď po mojom príchode som sa adaptoval, netrvalo to dlhšie ako jeden týždeň. Nemecký školský systém a vôbec vo všeobecnosti ako to tu funguje sa mi zapáčili a aj preto si to tu užívam. Môj pobyt sa pomaly blíži ku koncu ale moje zážitky z toho čo som tu zažil sú úžasné a do istej miery aj neopakovateľné. S rodinou, ktorá je veľmi milá a priateľská vychádzam veľmi dobre. Zatiaľ čo som tu a to je 6 mesiacov sa nevyskytol medzi nami žiadny problém. Čo sa týka celkovej organizácie a organizácie nemeckej AFS, hodnotím dobre obidve, aj keď sa vyskytli 2 či 3 menšie problémiky. Nemecko ako krajinu svojho pobytu v zahraničí som si vybral z viacerých dôvodov. Tým najväčším bola túžba ovládania nemeckého jazyka. Táto túžba sa mi už naplnila aj keď nie ešte naplno. Nemecko som si vybral aj preto aby som trochu viac spoznal túto časť Európy, čo aj robím. Rozdiely medzi našou a nemeckou kultúrou sú malé až nepatrné. Rozdiel som spoznal napríklad 11. novembra čiže na meniny Martina, keď sa tu konajú rôzne pochody a spoločenské aktivity. Jedinou vecou , ktorou som bol celkom zaskočený bol spôsob ako oslavujú Nemci Veľkú Noc. Bez vody a bez korbáčov. No ale každá kultúra má niečo svoje a tak sa tu hľadajú veľkonočné vajíčka. Svoj pobyt v Nemecku považujem za veľmi vydarený, ovládam na celkom solídnej úrovni nemecký jazyk, čas ktorý tu ešte som by som chcel využiť na jeho zdokonalenie. Táto skúsenosť mi otvorila nové brány a rozšírila možnosti štúdia v zahraničí. Taktiež takáto skúsenosť posune človeka ďalej aj po inej stránke. Človek sa naučí byť viacej zodpovedný a samostatný čo je podľa môjho názoru veľkým plusom. Nové priateľstvá, nové kontakty pre toto sa naozaj oplatí ísť do zahraničia sa a to hovorím z vlastnej skúsenosti.

Jakub Rusnák, ročný program Fínsko 2014 / 2015

Začal by som tým čo mi tento výmenný pobyt dal. Je to asi najväčší zážitok aký som v svojom živote zažil. Celý tento rok mi otvoril oči vo veľa smeroch a je to jedným slovom úžasné. Našiel som si tisícky kamarátov v škole, ktorá je mimochodom neskutočne dobre vybavená. Rodinu som dostal úplne super. Mamina je architektka a poukazovala mi veľmi veľa veci. Dávajú mi veľkú voľnosť, no samozrejme sú isté hranice vo všetkom. Hneď na začiatku sme si sadli a mi povedala, že ona ma nemieni dusiť, že chce aby som si to tu užil čo najviac. Organizuje stále nejaké výlety kade tade po Fínsku.

Viktor Pristaš, trojmesačný program Rakúsko 2014

Už od prvých týždňov som ľutoval, že som si vybral len 3-mesačný pobyt. Prečo som sa vlastne prihlásil? Chcel som spoznať kopec nových ľudí, ich mentalitu, naučiť sa jeden cudzí jazyk, a nabrať také skúsenosti, ktoré by som asi inde nezískal. Musím uznať, že všetky moje očakávania sa splnili. Mal som super rodinu, v ktorej som sa takmer úplne osamostatnil, dávala mi dostatočnú slobodu, a tak som mohol prežiť kopec zábavy so super ľuďmi, s ostatnými AFS študentmi. Jediná vec, ktorú ľutujem je, že som si hneď na začiatku nezaložil blog. Možno nabudúce... :)

Monika Maurérová, ročný program Nemecko 2014 / 2015

Už je to 7 mesiacov, čo žijem v inej krajine. Už je to 7 mesiacov, odkedy som sa rozlúčila s mojou rodinou na viedenskom letisku a vybrala sa lietadlom do Frankfurtu. Už 7 mesiacov žijem v meste Konstanz na juhu Nemecka a veľmi sa mi tu páči.
Prvé čo som videla, keď sme autobusom vchádzali do mesta Konstanz bolo Bodamské jazero s Alpami v pozadí, bola som nadšená, že toto miesto bude mojím domovom nasledujúcich 10 mesiacov. Na stanici ma už čakala moja hosťovská rodina.
Na Slovensku som bilingválna študentka, učím sa po slovensky a po nemecky, no predsa bol pre mňa problém spočiatku rozumieť mojej rodine, keďže rozprávali rýchlo a s prízvukom. Prvé 2 týždne zo mňa vychádzali také vety, že by sa z nich mojej profesorke nemčiny postavili všetky vlasy na hlave. Bol to veľký rozdiel používať nemčinu plynule, v konverzácií ako doma na hodine, kde má človek čas si premyslieť ako danú vetu sformuluje. Ale po 2 týždňoch sa to trochu zlepšilo a zvykla som si na to, že nemčina je teraz jazykom v mojom okolí.
S mojou hosťovskou rodinou si vychádzam veľmi dobre, myslím, že sme si hneď padli do oka. Mám 2 hosťovské sestry, Ellen a Evu, Ellen je tak stará ako ja a býva s nami, Eva je o 3 roky staršia a študuje na univerzite v Tübingene, kde aj býva. S oboma mám veľmi dobrý vzťah. Ja a moja rodina trávime veľa času spolu, chodíme na rôzne výlety, prechádzky a rodinné oslavy.
V škole to bolo prvé 2 mesiace ťažké, čo sa týka učenia aj kamarátov. Nemci nie sú až takí otvorení, to neznamená, že nie sú priateľskí, len dlhšie trvá kým sa s vami dajú do reči a očakávajú, že sa prihovoríte vy im a nie oni vám. Ale aj to, ako aj iné veci v prvých mesiacoch, potrebovalo len trochu času a teraz mám v Konstanz veľa kamarátov od ktorých sa mi nechce odísť. S učením už tiež nemám problémy, všetkému rozumiem a som schopná s mojimi spolužiakmi písať písomky a robiť si domáce úlohy.
Na prvý pohľad sa nemecká škola nezdá až taká odlišná od tej slovenskej, ale myslím, že práve tie maličkosti tvoria ten veľký rozdiel, ktorý som tu pocítila. V prvom rade som bola prekvapená ako moc sa učitelia pripravujú na hodinu a vymýšľajú pre žiakov nové cvičenia a projekty, tým pádom je vyučovanie interaktívnejšie a zaujímavejšie, vďaka tomu si viac zapamätám na hodine a nemusím sa doma toľko učiť. Moji spolužiaci nemajú zošity. Všetci majú zakladače, do ktorých si zakladajú papiere, ktoré dostanú na hodine. Triedy vyzerajú tiež krajšie, sú farebnejšie a zariadenie v triede je novšie, okrem tabule býva v triedach aj počítač a projektor, s ktorými učitelia veľmi radi pracujú, keďže je to aj pre žiakov zaujímavejšie. Jedna vec, ktorá sa mi však na slovenských školách páči viac je tá, že nosíme prezuvky. V Nemecku sa prezuvky nenosia. Najviac mi prezuvky chýbali cez zimu, keď som mala obuté čižmy, školu až do pol štvrtej a vykúrenú triedu.
V Nemecku som si nenašla len nemeckých kamarátov, ale aj kamarátov z iných krajín. Mojím najlepším kamarátom sa stal Juan z Kolumbie, ktorý tiež býva v mojom meste. Ďalších zaujímavých ľudí som mala možnosť spoznať na AFS sústredeniach. Mám kamarátov z Hong Kongu, Turecka, Švajčiarska, Argentíny a mnoho ďalších krajín. Vďaka tomuto som si uvedomila, aký je svet v skutočností veľký a koľko ľudí sa na svete nachádza. Mám pocit, ako keby som pred mojím študijným pobytom žila v jednej veľkej bubline nazývanej Slovensko a riešila len to, čo sa deje v mojej krajine. Vedela som, že existujú iné krajiny, vedela som, ako vyzerá mapa sveta, ale neuvedomovala som si, že je na svete tak veľa ľudí, ktorí majú inú kultúru, zvyky, tradície a považujú za normálne iné veci ako ja.
I keď od nás Nemecko nie je až také vzdialené, mentalita ľudí a kvalita života je úplne iná. Všetci ľudia si tu uvedomujú, aké dôležité je vážiť si a chrániť životné prostredie. Veľa ľudí preferuje dopravu bicyklom alebo hromadnou dopravou pred autom. Aj ja chodím do školy na bicykli. Takmer všetky potraviny, ktoré moja hosťovská rodina kupuje sú bio potraviny, viac sa tu používajú sklenené fľaše ako plastové, na rôznych akciách, festivaloch a trhoch neplatí človek iba za nápoj, ale aj za zálohu za šálku, ktorú dostane namiesto plastového pohára. Keď vrátite šálku, dostanete zálohu naspäť, nielenže je to priateľskejšie voči životnému prostrediu, taktiež sa tým udržiava čistota daného miesta. Taktiež sa všade triedi odpad. Jedna vec, na ktorú som si spočiatku nemohla zvyknúť, bolo to, že hlavným jedlom nebol obed, ale večera. Moja rodina zvykne večerať dosť neskoro, o takej deviatej alebo desiatej. Na obed zvyknú zjesť len nejakú maličkosť. Najprv som bývala vždy pri večeri unavená a chodila spávať o polnoci, keďže moja rodina veľmi rada pri jedle diskutuje. Tiež mi chýbali polievky, ktoré tu skoro nikdy nejedia. Taktiež mi chýbajú rohlíky a tvaroh, to tu tiež nepoznajú. Namiesto toho som mala možnosť ochutnať nemecké špeciality a niečo typické pre Nemecko. Najviac mi chutia spätzle, čo by som porovnala k istému druhu cestovín a dünnele, niečo ako nemecká pizza a samozrejme schwarzwälder kirschtorte, lahodná čerešňová torta z Čierneho lesa.
Čo sa týka samotných Nemcov, ako som už spomenula, nie sú veľmi otvorení. Na ulici vám veľmi ochotne pomôžu, keď sa stratíte, alebo keď potrebujete niečo vysvetliť, ale ak s nimi chcete naviazať priateľstvo, trvá to trochu dlhšie a nie všetci sú ochotní s vami vychádzať, ale človek sa nesmie nechať odradiť, nájdu sa aj priateľskí ľudia ako všade inde na svete. Okrem toho Nemci veľmi radi diskutujú a vedú rôzne debaty na hocijakú tému. Taktiež sa nedá nespomenúť, ako sa neboja vyjadriť svoj názor, keď s niečím nesúhlasia, povedia to nahlas a diskutujú o danom probléme. Ani raz som sa na škole nestretla s tým, že by niekto niekoho ohováral.
Na AFS sa mi páči, že prioritou nie je naučiť sa jazyk krajiny, v ktorej človek trávi svoj pobyt, ale spoznať jej kultúru, nových ľudí a zvyky a tradície. Ide o toho pochopiť, že človek nie je sám, jeho názory, potreby, túžby a problémy nie sú jediné na svete.
Toto som si uvedomila počas môjho pobytu, spoznala som nových ľudí a novú kultúru. Prežila som 7 mesiacov v cudzej krajine bez mojej rodiny a priateľov, naučila sa nový jazyk a určite som sa aj trochu zmenila, mám pocit, že som samostatnejšia a viac si verím. A na to som nesmierne pyšná.

Paulína Ronecová, trojmesačný pobyt v Španielsku 2012

Rozhodnúť sa či isť na nejaké štúdium v zahraničí mi zabralo asi najviac času. Keď som sa už rozhodla pre kladnú odpoveď, vybrať kam pôjdem bolo ľahké, keďže som v Španielskej sekcii.Z Prahy som letela rovno do Madridu a odtiaľ päť hodín vlakom až do Valencie, kde ma čakala moja hostiteľská rodina u ktorej som bývala cely môj pobyt. Čo sa týka mojej rodiny mala som naozajstné šťastie, pretože lepšiu rodinu som si ani nemohla priať. Španieli sú známi svojou priateľskosťou a tam som sa o tom presvedčila na vlastnej koži. Dlho mi trvalo kým som si zvykla na to že pri každom stretnutí sa všetci vybozkávali na líca a poobjímali sa takže ak nás išlo von viac zvítavali sme sa aj pol hodinu.Do školy som nastúpila 16. septembra , rovnako ako všetky španielske deti. Tým že Španieli sú veľmi komunikatívni som to mala možno ľahšie ako deti ktoré išli na pobyt do iných miest napríklad do Bosny a Hercegoviny, rozprávala som sa s jedným chlapcom, ktorý tvrdil, že počas celého jeho pobytu sa jeho spolužiaci tvárili že tam nie je. S týmto som ja naozaj žiaden problém nemala. Hneď v prvý deň ma vzali do kolektívu a vypytovali sa ma na všetko čo im napadlo. Najprv to bolo pre mňa dosť náročne, keďže stále bola medzi nami jazyková bariéra. No boli veľmi ochotní a tak sme sa vždy, aj keď rôznymi opismi a pomocou slovníkov dostali k tomu čo som chcela povedať. Napríklad mi zabralo naozaj veľa času, kým som im vysvetlila čo sú to bryndzové halušky. Niekedy som sa im až čudovala že sa im chce tráviť so mnou toľko času. A som veľmi rada, že ich to neomrzelo ani po troch mesiacoch. Stále sme v kontakte a v lete dokonca chce prísť niekoľko mojich najlepších kamarátov aj sem na Slovensko. Na záver išli všetky deti ktoré boli na trojmesačnom pobyte po celej Európe do Bruselu, kde sme strávili päť dní rôznymi aktivitami a rozprávaním sa. Zo 151 detí som tam bola jediná Slovenka a veľmi ma prekvapilo ako sa všetci zaujímajú o Slovensko. Niekedy im chýbalo trošku prehľadu nad našou situáciou, napríklad si všetci myslia že naše hlavné mesto je Praha. Už zo Španielska som bola zvyknutá na takúto reakciu, kde všetci reagovali na to že som zo Slovenska: Á to ste vy čo máte Bratislavu, Prahu a Tatry. Tak som ich vždy poopravila a úprimne dúfam že už existuje aspoň hŕstka Španielov, ktorí vedia, že naše hlavné mesto nie je Praha. V podstate som sa rozhodla ísť na tento pobyt kvôli zdokonaleniu sa v jazyku, no na konci som si uvedomila že to bolo to najmenej čo som ním získala. Vidieť a aj zažiť ako žijú ľudia v inej krajine, s odlišnou kultúrou, spoznať nových ľudí... je zaujímavé ako vás to dokáže zmeniť.

Michaela Mizeráková, ročný program v Brazílii 2012

Môj rok v Brazílii hodnotím ako niečo nezabudnuteľné. Jednoducho povedané, nezabudnuteľný zážitok. Prečo práve Brazília? Brazília je veľmi odlišná zem od ostatných zemí. Myslím si, že Brazília je dobrá zem na to, keď chcete zažiť niečo dobrodružné, trošku možno poučné a hlavne keď neradi sedíte doma. Jednoducho nezabudnuteľný zážitok na vás čaká presne v BRAZÍLII. Zem samby a futbalu, takže sa tu nudiť určite nebudete. V Brazílii sa toho dá zažiť veľa. Za celý ten rok, čo som tu som veľa toho precestovala. Brazílčania sú veľkí cestovatelia a tak každé prázdniny som niekde cestovala. Ak sa necestovalo, tak sa chodilo s rodinou piť TERERÉ ( typický nápoj v meste, kde bývam). Každú sobotu som bola niekde s kamarátmi, napríklad v kine alebo sa zorganizovala nejaká tá barbeque, pozvali sa všetci ktorých ste poznali a mohlo sa spievať, tancovať a jesť. A v nedeľu sa zobralo tereré a išlo sa. Jasné, že bolo nedelí, kedy sa nič nerobilo, ale keďže je to zem futbalu tak sa aspoň celý deň sedelo pri futbale a fandilo sa akémukoľvek tímu. Keby som mala zhodnotiť, čo mi tento rok vzal, dal a berie? Ani neviem, na rok mi vzal moju rodinu, vzal mi mojich kamarátov, ale na druhej strane mi dal nových kamarátov a novú rodinu. Moju brazílsku rodinu. A čo mi berie? Neberie mi vlastne nič. Tento rok mi môže akurát niečo dať, dáva mi nové skúsenosti, stavia ma niekedy do veľmi vtipných situácii a vlastne do situácii, ktoré by som inokedy asi nezažila. Zoznamovanie s novými spolužiakmi bolo vtipné. A to kvôli jednej veci. Ja som totiž nevedela ani troška po portugalsky. Jediné, čo som vedela bolo Oi, tudo bem?. A tak aj keď sa všetci chceli so mnou rozprávať, tak sa to nedalo. Keď som sem išla, tak som si myslela, že budú vedieť po anglicky a tak to nebude problém, ale mýlila som sa. Nie, že by nikto nevedel, ale 70% ľudí tu po anglicky fakt nevedelo. To bolo aj tým, že ma dali do školy, kde sa angličtina učila fakt biedne, ale kamarátov mám. Pár z nich so mnou hovorilo po anglicky, asi jedno dievča a ostatní sa o to aspoň pokúšali. Je veľmi dôležité akú máte hostiteľskú rodinu. Ja som po 4 mesiacoch menila rodinu, teraz mám rodinu, ktorá je v pohode. Trávim čas s kamarátmi a veľmi rada trávim čas so svojou mamou a sestrou. Mám aj otca a brata, ale tí sedia len pred televízorom a pozerajú futbal a tak s nimi trávim čas často len pred televízorom a keď jedávame. Ale mám ich rada a myslím si, že aj oni mňa. Voľný čas? Trávim ho ako sa len dá. Cestujem s rodinou a podobne. Cez víkendy trávim čas so svojimi kamarátmi. Chodí sa tancovať, jesť a aj do kina a hlavne nesmie chýbať nakupovanie. To tu dosť zbožňujú. S rodinou trávim voľný čas chodením do kina a chodíme hlavne spolu na spoločné večere, taký večer v kruhu rodiny. Portugalčina je veľmi zvláštny jazyk. Niekedy sa musím smiať nad tými slovíčkami, ale čo sa týka zvládnutia, myslím si, že nie je problém. Na začiatku to bolo vtipné, lebo som nepočula vo vete ani jedno slovíčko, ale za tri mesiace som si tú portugalčinu osvojila a tak učenie išlo ľahšie. Za pol roka som hovorila už úplne dobre a vždy som bola pochválená za to ako dobre hovorím v tomto jazyku. V štúdiu portugalčiny by som rada pokračovala aj keď gramatika je veľmi ťažká. No, určite by som ju chcela študovať. Je to vtipný jazyk a dohovorím sa v Paraguay a Argentíne úplne v pohode a tak by som mohla ísť na výlet. Spolupráca s AFS je fajn. Tu v Brazílii všetkým všetko veľmi dlho trvá a radi zabúdajú a tak ani AFS Brazília nie je výnimkou. No, ak si dáte záležať na tom čo chcete a budete im stále volať a dožadovať sa niečoho tak to je v pohode. Ono to záleží aj od toho s kým hovoríte, Napríklad prezidentka AFS v mojom meste je v pohode. Vždy som všetko vybavila, keď som potrebovala, len som si musela dohliadať na to. Predsa len to bola vec, ktorú som chcela ja.