Ďalšie postrehy a zážitky si môžeš prečítať prostredníctvom ich blogov práve TU.
Paulína Ronecová, trojmesačný pobyt v Španielsku
Rozhodnúť sa či isť na nejaké štúdium v zahraničí mi zabralo asi najviac času. Keď som sa už rozhodla pre kladnú odpoveď, vybrať kam pôjdem bolo ľahké, keďže som v Španielskej sekcii.
Z Prahy som letela rovno do Madridu a odtiaľ päť hodín vlakom až do Valencie, kde ma čakala moja hostiteľská rodina u ktorej som bývala cely môj pobyt. Čo sa týka mojej rodiny mala som naozajstné šťastie, pretože lepšiu rodinu som si ani nemohla priať. Španieli sú známi svojou priateľskosťou a tam som sa o tom presvedčila na vlastnej koži. Dlho mi trvalo kým som si zvykla na to že pri každom stretnutí sa všetci vybozkávali na líca a poobjímali sa takže ak nás išlo von viac zvítavali sme sa aj pol hodinu.
Do školy som nastúpila 16. septembra , rovnako ako všetky španielske deti. Tým že Španieli sú veľmi komunikatívni som to mala možno ľahšie ako deti ktoré išli na pobyt do iných miest napríklad do Bosny a Hercegoviny, rozprávala som sa s jedným chlapcom, ktorý tvrdil, že počas celého jeho pobytu sa jeho spolužiaci tvárili že tam nie je. S týmto som ja naozaj žiaden problém nemala. Hneď v prvý deň ma vzali do kolektívu a vypytovali sa ma na všetko čo im napadlo. Najprv to bolo pre mňa dosť náročne, keďže stále bola medzi nami jazyková bariéra. No boli veľmi ochotní a tak sme sa vždy, aj keď rôznymi opismi a pomocou slovníkov dostali k tomu čo som chcela povedať. Napríklad mi zabralo naozaj veľa času, kým som im vysvetlila čo sú to bryndzové halušky. Niekedy som sa im až čudovala že sa im chce tráviť so mnou toľko času. A som veľmi rada, že ich to neomrzelo ani po troch mesiacoch. Stále sme v kontakte a v lete dokonca chce prísť niekoľko mojich najlepších kamarátov aj sem na Slovensko.
Na záver išli všetky deti ktoré boli na trojmesačnom pobyte po celej Európe do Bruselu, kde sme strávili päť dní rôznymi aktivitami a rozprávaním sa. Zo 151 detí som tam bola jediná Slovenka a veľmi ma prekvapilo ako sa všetci zaujímajú o Slovensko. Niekedy im chýbalo trošku prehľadu nad našou situáciou, napríklad si všetci myslia že naše hlavné mesto je Praha. Už zo Španielska som bola zvyknutá na takúto reakciu, kde všetci reagovali na to že som zo Slovenska: Á to ste vy čo máte Bratislavu, Prahu a Tatry. Tak som ich vždy poopravila a úprimne dúfam že už existuje aspoň hŕstka Španielov, ktorí vedia, že naše hlavné mesto nie je Praha.
V podstate som sa rozhodla ísť na tento pobyt kvôli zdokonaleniu sa v jazyku, no na konci som si uvedomila že to bolo to najmenej čo som ním získala. Vidieť a aj zažiť ako žijú ľudia v inej krajine, s odlišnou kultúrou, spoznať nových ľudí... je zaujímavé ako vás to dokáže zmeniť.
Michaela Mizeráková, ročný program v Brazílii
Môj rok v Brazílii hodnotím ako niečo nezabudnuteľné. Jednoducho povedané, nezabudnuteľný zážitok. Prečo práve Brazília? Brazília je veľmi odlišná zem od ostatných zemí. Myslím si, že Brazília je dobrá zem na to, keď chcete zažiť niečo dobrodružné, trošku možno poučné a hlavne keď neradi sedíte doma. Jednoducho nezabudnuteľný zážitok na vás čaká presne v BRAZÍLII. Zem samby a futbalu, takže sa tu nudiť určite nebudete.
V Brazílii sa toho dá zažiť veľa. Za celý ten rok, čo som tu som veľa toho precestovala. Brazílčania sú veľkí cestovatelia a tak každé prázdniny som niekde cestovala. Ak sa necestovalo, tak sa chodilo s rodinou piť TERERÉ ( typický nápoj v meste, kde bývam). Každú sobotu som bola niekde s kamarátmi, napríklad v kine alebo sa zorganizovala nejaká tá barbeque, pozvali sa všetci ktorých ste poznali a mohlo sa spievať, tancovať a jesť. A v nedeľu sa zobralo tereré a išlo sa. Jasné, že bolo nedelí, kedy sa nič nerobilo, ale keďže je to zem futbalu tak sa aspoň celý deň sedelo pri futbale a fandilo sa akémukoľvek tímu.
Keby som mala zhodnotiť, čo mi tento rok vzal, dal a berie? Ani neviem, na rok mi vzal moju rodinu, vzal mi mojich kamarátov, ale na druhej strane mi dal nových kamarátov a novú rodinu. Moju brazílsku rodinu. A čo mi berie? Neberie mi vlastne nič. Tento rok mi môže akurát niečo dať, dáva mi nové skúsenosti, stavia ma niekedy do veľmi vtipných situácii a vlastne do situácii, ktoré by som inokedy asi nezažila.
Zoznamovanie s novými spolužiakmi bolo vtipné. A to kvôli jednej veci. Ja som totiž nevedela ani troška po portugalsky. Jediné, čo som vedela bolo Oi, tudo bem?. A tak aj keď sa všetci chceli so mnou rozprávať, tak sa to nedalo. Keď som sem išla, tak som si myslela, že budú vedieť po anglicky a tak to nebude problém, ale mýlila som sa. Nie, že by nikto nevedel, ale 70% ľudí tu po anglicky fakt nevedelo. To bolo aj tým, že ma dali do školy, kde sa angličtina učila fakt biedne, ale kamarátov mám. Pár z nich so mnou hovorilo po anglicky, asi jedno dievča a ostatní sa o to aspoň pokúšali.
Je veľmi dôležité akú máte hostiteľskú rodinu. Ja som po 4 mesiacoch menila rodinu, teraz mám rodinu, ktorá je v pohode. Trávim čas s kamarátmi a veľmi rada trávim čas so svojou mamou a sestrou. Mám aj otca a brata, ale tí sedia len pred televízorom a pozerajú futbal a tak s nimi trávim čas často len pred televízorom a keď jedávame. Ale mám ich rada a myslím si, že aj oni mňa.
Voľný čas? Trávim ho ako sa len dá. Cestujem s rodinou a podobne. Cez víkendy trávim čas so svojimi kamarátmi. Chodí sa tancovať, jesť a aj do kina a hlavne nesmie chýbať nakupovanie. To tu dosť zbožňujú. S rodinou trávim voľný čas chodením do kina a chodíme hlavne spolu na spoločné večere, taký večer v kruhu rodiny.
Portugalčina je veľmi zvláštny jazyk. Niekedy sa musím smiať nad tými slovíčkami, ale čo sa týka zvládnutia, myslím si, že nie je problém. Na začiatku to bolo vtipné, lebo som nepočula vo vete ani jedno slovíčko, ale za tri mesiace som si tú portugalčinu osvojila a tak učenie išlo ľahšie. Za pol roka som hovorila už úplne dobre a vždy som bola pochválená za to ako dobre hovorím v tomto jazyku. V štúdiu portugalčiny by som rada pokračovala aj keď gramatika je veľmi ťažká. No, určite by som ju chcela študovať. Je to vtipný jazyk a dohovorím sa v Paraguay a Argentíne úplne v pohode a tak by som mohla ísť na výlet.
Spolupráca s AFS je fajn. Tu v Brazílii všetkým všetko veľmi dlho trvá a radi zabúdajú a tak ani AFS Brazília nie je výnimkou. No, ak si dáte záležať na tom čo chcete a budete im stále volať a dožadovať sa niečoho tak to je v pohode. Ono to záleží aj od toho s kým hovoríte, Napríklad prezidentka AFS v mojom meste je v pohode. Vždy som všetko vybavila, keď som potrebovala, len som si musela dohliadať na to. Predsa len to bola vec, ktorú som chcela ja.
